Extraliga musí žiť, nie prežívať
Kto sa trošku hlbšie zaujíma o dianie v extraligovom hokeji, neraz sa stretol s myšlienkou, že na Slovensku sú už iba dva kluby, ktoré za niečo stoja. Košice a Slovan.
Žiaľ, už to nie je len fráza, ale čoraz jasnejší a objektívnejší fakt. A teraz nehovoríme len o výsledkoch. Aj v tých špičkových kluboch totiž majú právo na výkyvy. Ide skôr o fungovanie organizácie, o chod klubu, ktorý žije, nie iba prežíva.
Slovenská hokejová extraliga a slovenský hokej sú ako dve spojené nádoby. Zrejme najlepší ligový ročník sa odohral v sezóne 2004/05. Po ňom však prišiel pád, ktorý prakticky trvá doteraz. Áno, v spomenutom ročníku pomohla kvalite extraligy výluka v NHL. Avšak bolo to presne v tom období, kedy kvalita slovenského hokeja na medzinárodnej scéne expirovala. Mali sme na konte tri medaily z MS, náš hokej mal prirodzenú autoritu, rešpekt, uznanie a v NHL korčuľovalo bez mála 40 hokejistov zo Slovenska.
Slovenská liga však upadá rovnako ako slovenský hokej v očiach medzinárodnej verejnosti. Už pred spomenutou sezónou, kedy sa v NHL nehralo, mali jednotlivé ligové ročníky obstojnú úroveň. Hokej ľudí bavil a kluby žili svoj vlastný život. Často nebol ľahký, no extraligoví účastníci dýchali relatívne svieži vzduch. Lenže časy sa menia, teraz viaceré extraligové subjekty dýchajú len cez kyslíkovú masku.
Okrem toho, že na MS sme už štyrikrát v rade neboli v prvej osmičke, úroveň našej extraligy upadá, resp. stagnuje na nízkej úrovni. Divácky záujem má zostupnú krivku a keďže slovenský hokej stratil vo svete svoj lesk, trend diváckeho nezáujmu o našu ligu bude s veľkou pravdepodobnosťou ešte výraznejší. Určite mu nepomôže ani skutočnosť, že na MS nemala slovenská extraliga žiadne zastúpenie. Ako jediná lepšia liga v Európe. Stalo sa tak vôbec prvý raz od roku 1996, kedy sme ako nováčik vstúpili na scénu MS A- kategórie.
Možno mávnete rukou, že to nie je také dôležité, ale aj tento fakt o niečom svedčí. Extraligu hrá desať klubov, dva z nich majú pekné štadióny, dostatok sponzorov, kvalitné možnosti na skutočne profesionálne fungovanie. Poprad bude farmou klubu hrajúceho KHL. Ako bude vyzerať Slovan a Košice o také tri- štyri roky? Stane sa z našej extraligy len poloamatérska liga, ktorá bude akousi farmárskou súťažou pre špičkové ligy z Európy? Možné to je, trend k tomu smeruje. Neexistuje žiadna vízia, že by sa smer tejto cesty zastavil, prípadne úplne zmenil. Veľké finančné problémy trápia zhruba polovicu extraligových klubov. Niektorí sa k nim hlásia nahlas, iní potichu, ale problémy skrátka sú. Veľké, výrazné, existenčné.
Všetko so všetkým súvisí. S ubúdajúcou kvalitou hráčov ubúda počet kvalitných zápasov a ubúda množstvo nadšených divákov. Všetka česť ľuďom, ktorí aj v tejto neľahkej situácii investujú svoje financie v prospech športu, v prospech finančne náročného, no na Slovensku veľmi obľúbeného hokeja. Tých ľudí je aj vďaka klesajúcej extraligovej úrovni čoraz menej. Navyše ekonomická situácia na Slovensku viacerým potenciálnym sponzorom výrazne komplikuje ich možnosti. Nie nadarmo sa hovorí, že šport je výkladnou skriňou spoločnosti. Okrem toho je aj výbornou prezentáciou pre krajinu, mesto.
Avšak získavať dnes finančné prostriedky pre fungovanie hokejového klubu je mimoriadne náročné. Náročnejšie ako pred šiestimi- siedmimi rokmi. Lenže náš hokej, naša hokejová mládež a extraliga tú pomoc potrebujú. Nevyhnutne. Aj preto, že je to šport číslo jeden. Šport, ktorý dokáže spojiť národ do takej podoby, že aj nejaký Kanaďan s menom Glen Hanlon nad tým v dobrom zmysle slova krúti hlavou. Očakávaná pesimistická budúcnosť sa musí zastaviť, zmeniť. Investícia do hokeja v akejkoľvek podobe totiž môže v jednom momente priniesť neopísateľný pocit nadšenia, radosti a hrdosti na seba samého. Nemusí prísť okamžite, ale je to je pocit, ktorý zažijete možno dva, trikrát za život. A naozaj stojí za všetky tie peniaze. Stojí za to.
Zdroj: hokejportal.sk