FOTO: Zvolenský tréner Rudo v ROZHOVORE: Niekedy sa v posilke chytám za hlavu

Rudo začínal s karate, až sa cez tenis, atletiku a kanoistiku prepracoval ku plávaniu. Nakoľko chcel zlepšiť svoj športový výkon, začal posilňovať. Bohužiaľ, po zranení na snowboarde musel so súťažným plávaním prestať. Zostala mu posilňovňa, ktorá ho doteraz živí. Študuje trénerstvo v Banskej Bystrici. Absolvoval aj zdĺhavý kurz o správnom stravovaní, pretože nechce byť tým, ktorý si len niečo načíta na internete a potom mudruje. No ako sám hovorí – iný tréner, iný názor.

Rudo prezradil, čo v posilke zažíva, ale aj aké nesprávne návyky, si Zvolenčania osvojujú.

Cvičíš od 14-tich rokov. Máš za sebou nejaké súťaže?

Na prvej súťaži som bol, keď som mal nejakých 21 – 22 rokov. Vtedy ma dostal tréner do formy za tri mesiace, to ma dosť nakoplo. Potom som už chodil normálne pózovať na pódium. Na svetovom šampionáte som v kulturistike skončil na 15. mieste. Je to účasť, dostal som sa tam a keďže to boli majstrovstvá sveta, tak už mi to bolo kvázi jedno. Nie úplne, ale moja méta bola, dostať sa ma svetový šampionát.

Ako dlho sa venuješ trénerstvu?

Trénovať som začal plávanie už ako 17-ročný. Cvičenie trénujem nejakých päť rokov.

S čím za tebou ľudia najčastejšie chodia?

Mladí chalani sa ani nie že boja, ale myslia si, že vedia všetko. Čiže nejakých chalanov mám iba sem tam, fakt málo. Trénujem akurát športovcov. To znamená, že oni robia profesionálne nejaký šport a posilku majú ako doplnok. Napríklad hokejisti alebo plavci.

Väčšinou za mnou chodia ženy s tým, ony to tak nazývajú, že sa chcú spevniť. V mojom preklade je to, že chcú dať dole tuk. Lebo tuk nikdy nebude mať žiadny tvar. Čiže potrebujú nabrať nejakú svalovú hmotu, aj keď ony hovoria, že nechcú svaly. No nejaký sval tam byť musí, aby to vyzeralo dobre a bolo to pevné. Povedia mi to svojou rečou, ja si to preložím a potom s nimi robím, čo treba.

Nechodia baby skôr za ženami trénerkami?

Nemyslím si, že by chodili za ženami. Ja mám 90% klientiek. Celkovo majú trénerky menej klientov ako muži. Za málo ktorou ženou príde chlap, aby ho trénovala. Pár takých je. Ale to sú väčšinou baby, ktoré robili niekedy kulturistiku. A skôr by som povedal, že to sú ženy. K mladej babe chlap, kvôli cvičeniu, nepríde. Predsa len, keď ten muž dvíha väčšie váhy, tak baba ho nedokáže tak istiť či mu pomôcť.

Chytáš sa niekedy za hlavu, keď vidíš ako chalani v posilke zo seba robia machrov?

To sa každý deň asi chytám. Ale veľmi to neriešim. Niekedy som aj prišiel za niekým, no to už nerobím. Lebo potom som ešte ja za debila, že mu chcem poradiť v niečom. Väčšinou majú ľudia problém s technikou. To má ale problém 90%. Niektorí si naložia 500 kilo a potom to dvíhajú všetkým možným, len nie tým, čím by mali.

A nejaké kuriozity?

Tak videl som už aj niekoľko pádov z bežiacich pásov. Keď sa niekto precení, nastaví si rýchlosť 15-ku a potom ho to buchne o stenu. Ale aj mne sa už podarilo, keď som cvičil – privrel som si prst medzi činky a zlomil som si ho.

Podarilo sa ti s tvojim klientom spraviť nejakú poriadnu zmenu?

Jasné. Raz som trénoval pána, ktorý mal 150 kilogramov. Dostali sme sa na 130 kilo, no potom mal už iné zdravotné problémy, ktoré mu nedovolili ďalej cvičiť. Aj teraz pracujem s človekom, ktorý už schudol 20 kilo. Dá sa, ale záleží to aj od toho, s akou váhou niekto príde. Je to iné, keď má niekto 70 kilo.

Je ťažké motivovať ľudí, aby sa prekonali?

V prvom rade musí daný človek sám chcieť. Ja mu ukážem cestu, ako to dosiahnuť. Ale môžem mať aj klienta s nadváhou, ktorý sa na nej drží celý rok, lebo si to nevie on sám vsugerovať. Tú hodinu mu denne venujem, ale čo už on robí ostatných 23 hodín, ja neovplyvním, pokiaľ on sám nechce. Dôležitejšia je samozrejme strava. No bez cvičenia to tiež veľmi nefunguje.

Ty dodržiavaš správne stravovanie?

Keď mám už po sezóne a súťažiach, doprajem si všetko. Ale bežne cez týždeň idem šesť dní fakt striktne na 100%. Jeden deň mám potom taký, že si dám hocičo. Kalórie si úplne presne nepočítam, mám to viac menej už v oku. A tých 10 kalórií hore dole, nie je to až tak rozhodujúce.

Tiež máš vlastného osobného trénera. Prečo sa netrénuješ sám?

Ja mám na seba nejaký názor a potrebujem aj vonkajší podnet. Inak sa vidíš sám a inak to vidí druhý človek. Prvého trénera som mal veľmi úspešného kulturistu. To je človek, ktorý ťa dokáže jednak namotivovať tým, čo on dosiahol a má úplne iný prístup. Teraz mám zas trénera, ktorý je cez stravu doslova inovátor. Neberie to len ako šport, ale vníma to aj z pohľadu zdravia – dostať telo na maximum, ktoré sa dá dosiahnuť. Bez zdravého tela sa nedá podať dostatočný výkon.

Je teda tréner potrebný, pokiaľ chceš niečo dosiahnuť?

Ani ja by som nedosiahol toľko bez trénera. Jedna vec je, že začiatočníkom určite doporučujem trénera. Pretože ty sa sám nevidíš, ako cvičíš. Kopa ľudí ani nevie ako má pri cvikoch správne dýchať. Keď zle dýchaš, zle ti pracujú svaly. Takže to je základ.

Technika cvikov je tak isto veľmi dôležitá. Pokiaľ ju správne nevykonávaš, zraníš sa, ani nevieš ako. Keď nevyužiješ potenciál cviku, tak to nemá vôbec cielený efekt. Tak isto nadväznosť cvikov – začať tými základnými, naučiť sa, mať nejaký návyk a spevniť telo. Tiež treba cvičiť celé telo. Chalani cvičia zväčša iba vrch a baby zas nohy, trošku bruško. Prípadne si dajú hodinu na páse. To je hlúposť. Pretože práve činky a silový tréning robí postavu – nie kardio.

Čítajte tiež:

FOTO: Zvolenský naturálny kulturista v ROZHOVORE: Nie je to o objeme svalstva

FOTO: Mladý basketbalový talent: Zvolenčanka Marcela mieri do extraligy