Jesenná krása bršlenov

Bršlen (vedecké meno Euonymus) je na druhy pomerne bohatý rod. Zahŕňa až 170 spécií, z ktorých sú u nás pôvodné dve: bršlen európsky (Euonymus europaea) a bršlen bradavičnatý (Euonymus verrucosa). V oboch prípadoch ide o kríky dorastajúce do dvoch až štyroch metrov. Stretneme sa s nimi najmä v nižších polohách do nadmorskej výšky okolo 500 m, a to v dubových lesoch a v kroviskách, ale pričinením človeka aj v parkoch, záhradách a živých plotoch. Zatiaľ čo bršlen európsky, ktorý prezentujeme aj na našej snímke, znáša aj vlhkejšie lokality a je odolnejší voči mrazom i mestskému smogu, jeho príbuzný dáva prednosť suchším miestam a je citlivejší na ostrejšie mrazy.

Plody bršlenov majú priam exotický vzhľad a môžeme ich obdivovať práve v tomto čase. Sú nimi výrazné červené tobolky, v ktorých sa ukrývajú čierne semená obsahujúce horký olej, takže ak by sme ich nechtiac zjedli, privodili by sme si nepríjemné dávenie a preháňanie. V minulosti sa v ľudovom liečiteľstve využívali na hubenie vší a ich olejom sa natierali miesta postihnuté svrabom alebo chrasty. Bršlenové drevo oceňujú pri jemných rezbárskych a tokárskych prácach.

Bršleny u nás zastupujú nielen rod Euonymus, ale aj celú čeľaď bršlencovitých (Celastraceae), ktorá je výraznejšie zastúpená najmä vo východnej Ázii. Ako zaujímavosť môžeme spomenúť, že do tejto čeľade patrí aj druh Catha edulis, ktorého domovinou sú etiópske hory, no ľudským pričinením sa rozšíril predovšetkým na Arabskom polostrove a vo východnej Afrike. Jeho listy totiž obsahujú alkaloidy, ktoré sú obľúbeným narkotikom. V arabskom svete je žuvanie khatových listov veľmi obľúbené, má údajne podobné povzbudzujúce účinky ako pitie kávy.

Oba naše druhy bršlenov sú zatiaľ rozšírené v takej miere, že nepatria medzi chránené rastliny, čo však neznamená, že by sme ich mali bezhlavo ničiť, práve naopak, v tomto pochmúrnom októbrovom čase sa môžeme tešiť z ich žiarivej farebnosti.