Kamenná brána ako prvok ľudovej architektúry je dominantou námestia
Dobrá Niva ako kedysi výrazne poľnohospodárska obec si dodnes zachovala tradičné prvky ľudovej architektúry spojené s týmto odvetvím. Typická dobronivská kamenná brána, ktorá sa stavala pri vstupe do tamojších domov, sa síce zachovala už len pri šies
Pamiatok a obydlí ľudovej architektúry je však v obci viacero. Ukryté
sú však najmä mimo hlavnej cestnej trasy Zvolen – Krupina a ľudia so
záujmom o tradície často o nich ani nevedia. Takými sú najmä
rímsko-katolícky kostol sv. Michala z 13. storočia, ktorý je vôbec jednou
z najstarších pamiatok svojho druhu na Slovensku, a tiež evanjelický kostol
z roku 1785.
Ešte v minulom storočí bola Dobrá Niva drevená obec, ale po požiari,
ktorý v minulom storočí zničil takmer celú dedinu, začali obyvatelia
stavať domy z kameňa. Posledný drevený dom (u Bezekov) stál ešte po
2. svetovej vojne.
Dobrá Niva predstavuje podľa odborníkov jednoznačne cenný vidiecky
historický súbor. Je typickým predstaviteľom pôvodne významného
stredovekého vidieckeho urbanistického útvaru, ktorý síce vo svojom
ďalšom vývoji stratil pôvodný význam zánikom obchodnej cesty údolím
potokov Neresnice a Krupinice, ale zachoval si pôvodnú
urbanisticko-architektonickú podstatu. Urbanistické hodnoty tohto sídla
spočívajú predovšetkým v pôdorysnom utvorení sídla a jeho zachovalosti
dodnes, so zachovalou zástavbou obytných domov s hospodárskym zázemím,
roľníckymi usadlosťami a verejnými budovami, ktoré sú situované tak, že
využívajú terénne danosti.
Aj preto v roku 1992 vyhlásili historické budovy v obci a domy na Mlynskej
ulici, Vŕšku, Štúrovej ulici a na ulici E. M. Šoltésovej za chránenú
pamiatkovú zónu. Z historického hľadiska je asi najzaujímavejší a
najzachovalejší dom s okolím na Mlynskej ulici – tzv. Lukáčov dom. Obec
ho v posledných rokoch obnovila, no čakajú ho ešte ďalšie
rekonštrukčné práce. Kultúrnou pamiatkou sú aj blízka stodola a
studňa.
Prvá písomná zmienka o Dobrej Nive (Dobruna) sa zachovala v listine kráľa
Štefana V. z roku 1270. V nej potvrdzuje výsady mestečka, ktoré mu udelil
na základe už dávno užívaných práv kráľ Belo IV. Dobrá Niva tvorila
spolok mestečiek Babiná, Sása a Pliešovce. Dlho si úspešne spolu bránili
svoje práva, o ktoré sa ich snažilo obrať panstvo hradu Dobrá Niva. Hrad
vznikol asi v 2. polovici 13. storočia a v listinách sa spomína až
v roku 1305. Strážil obchodnú cestu a dôležitú úlohu zohral v čase
tureckých výbojov. V minulom storočí význam hradu upadol a zostali z neho
iba ruiny.
Dobrá Niva má v súčasnosti 1840 obyvateľov.
TASR, Foto: Jozef Sliacky