Karol (57) sa pýši nádhernými autami: Tatra s unikátnym motorom aj Bentley z roku 1937

„Človek si vždy povie, že si zadováži len jedno a postupne chce ďalšie. V súčasnosti vlastním štyroch veteránov,“ prezradil na úvod nášho stretnutia zberateľ Karol Bauer (57) z Banskej Bystrice. O tom, že raz bude mať veterána, sa mu v mladosti ani nesnívalo. „Prišlo to až časom. Zistil som, aké sú nové autá šmejdy a ako bývalý strojár viem, ako sú urobené tie staré. Keď ich začnete rozoberať a opravovať, tak si uvedomíte, aké geniálne veci v nich sú,“ povedal zberateľ, podľa ktorého presne to, čo sa teraz ponúka ako novinka, bolo v starých autách vyriešené už dávno predtým. No nie elektronicky, ale mechanicky.

Mechanicky nastaviteľný podvozok

„Tieto autá sú úplne opraviteľné, pretože sú vyrobené z kovu a nie z nezmyselných plastov a všelijakých odľahčených konštrukcií, ktoré vydržia tak po záručnú dobu a potom s nimi máte problém,“ podotkol. Ako pokračoval, veterány sú večné, keď ich človek vie dobre urobiť. „Čo viem, to opravím sám. Ide prevažne o mechanické veci, do lakýrnických a karosárskych prác sa už radšej sám nepúšťam,“ dodal.

Podľa Bauera je ťažké vybrať najzaujímavejšie auto z jeho zbierky. „Napríklad teraz som kúpil poslednú Tatru T57, vyrobenú v roku 1932, ktorú práve rekonštruujem. Je zaujímavá a unikátna konštrukciou „box motoru“, umiestneného v ráme. Z toho neskôr vzniklo napríklad aj Porsche a Volkswagen,“ poodhalil.

Jeho športiak MGA (1957) bol zase vytvorený na Le Mans. „Najskôr boli vyrobené štyri kusy na 24 hodín Le Mans a potom z toho vzišla aj civilná verzia. Škodovka napríklad u Felicie (1961) postupovala opačne. Nemali športiak, tak z Octavie odrezali strechu a vznikla z toho Felicia,“ povedal Bauer a ako doplnil, každý z veteránov má svoju históriu a zaujímavosti. „Určite zaujímavým autom v mojej zbierke je aj Bentley Derby z roku 1937, ktoré vlastníme spolu so synom. Má nastaviteľný podvozok a všetko je pritom mechanicky riešené,“ dodal.

Sú stavané na naše cesty

So svojimi autíčkami sa nebojí vyraziť ani na naše cesty plné výtlkov. „Tie autá sú na to stavané. Najradšej chodím smerom na Horehronie, či na Očovú. Ich spotreba sa pohybuje od sedem do 20 litrov,„ prezradil Bauer. Podľa jeho slov sa veteránom nevyhýbajú ani poruchy. „Nehodu som ešte nemal, ale poruchy sa samozrejme vyskytnú. Tie autá majú 70 rokov, s tým sa ide na cesty, že nedôjdu. To sa mi však zatiaľ stalo len raz,“ zaspomínal si zberateľ.

Jazda vo veteránoch púta pozornosť aj medzi ľuďmi. „Veterány dokážu neuveriteľne zmeniť atmosféru a vyčariť úsmevy na tvárach ľudí,“ povedal Bauer. Ako pokračoval, všetci sú zrazu nadšení, keď na veterán zraze ide kolóna áut.

Svoje tátoše by podľa vlastných slov predával len veľmi ťažko už len z dôvodu, že ich cena sa aj vzhľadom na investovaný čas do ich úprav nedá jednoducho vyčísliť. „Buď to človek robí na kšeft, lebo sú aj takí, ale keď je to pre neho záľuba a tri roky leží pod autom, tak sa len veľmi ťažko predáva. Veterány sú zatiaľ najlepšie zhodnotenou investíciou,“ spomenul a dodal, že tie kvalitné sa za posledných desať rokov zhodnotili až o 420 percent.

Foto: archív Bauera