KOMENTÁR: Keď učitelia vedia menej ako vietnamská trhovníčka

Máme to tu zase. Po septembrovej jednodňovej vzbure učitelia a iní zamestnanci školstva vyrazili do ďalšieho boja. Neobmedzený ostrý štrajk však stojí na vratkých nohách a na jeho konci sa môže namiesto víťazného pocitu vzduchom šíriť skôr pachuť sklamania. Nezaslúženého.

Marcel Mojžiš

Štrajk učiteľov je už na prvý pohľad organizovaný menej profesionálne ako minuloročná vzbura bielych plášťov. Doktori zvolili precízny postup, mediálne výstupy i vyjednávaciu taktiku. To sa o našich pedagógoch a ich odborárskych zástupcoch povedať nedá. Žiaľ. Keď už na začiatku obmedzíte svoj rokovací priestor až priúzkymi mantinelmi, potom sa štrajkuje len ťažko.

Chyba ešte pred štartom

Ak chcú učitelia zvýšiť svoje biedne platy o desať percent, je závažnou chybou, k dverám strážcu štátnej kasy vyraziť práve s touto cifrou. Je jasné, že ten na desať percent povie, že dá iba päť. A potom čo? Kompromis môže byť už jedine pod nami želaným číslom. A to veľa ovocia nikomu neprinesie.

Nedávno som krížom-krážom precestoval Vietnam. Prakticky pri každom nákupe, som sa niekoľko minút handrkoval s miestnymi predajcami o konečnú sumu mnou želaného tovaru. Od osemmiliónového mesta až po tú najmenšiu dedinku, kdesi na zabudnutom vidieku, miestne ženušky v trhovníckych šiatroch vedeli, že keď chcú za svoj tovar dostať dobrú cenu, musia ju pekne-krásne nadsadiť.

Ruksak, ktorý som chcel kúpiť za 200-tisíc vietnamských dongov, mi tak ony predávali za 500 000. Vedeli sme však, ako to chodí a tak sme sa po pár chvíľach vzájomného dohadovania vždy dohodli na kompromise. Bez zbytočných rečí a s úsmevom. Na chrbte som tak odkráčal s taškou za mnou želaných 300 000 dongov, čo je mimochodom zhruba 11 eur. Jednoducho, ak chce niekto zvýšiť svoj plat o 10 %, musí na začiatku takpovediac na „drzovku“ požadovať dobrých 25. Keď mu úspešný štart vyjednávania nie je šum a fuk, má šancu, že vzájomným rokovaním ľahšie dosiahne kompromis – čo je pre neho oných vysnívaných desať percent. To, čo však vie hocijaká vietnamská trhovníčka, žiaľ netušia naši učitelia. Sami si zúžili ďalší rokovací priestor na minimum a v ďalších fázach štrajku sa tento prešľap bude dať žehliť už len veľmi ťažko.

Večery v supermarkete

Pritom niet pochýb, že drvivá väčšina pedagógov si iné postavenie v platovom rebríčku zaslúži. Na to musí pritakať každý, kto má oči a namiesto srdca mu v hrudi nebije dajaká čierna diera. Ak chápeme, že Slovensko má budúcnosť jedine v poznatko-orientovanej ekonomike, musí mať kvalitné školstvo. A poriadne zaplatených ľudí stojacimi za katedrami, ktorí večer namiesto vykladania fľašiek tvrdého chľastu na brigádach v supermarketoch, študujú najnovšie poznatky a premýšľajú ako poňať zajtrajšiu hodinu.

Naša krajina je však už dlhodobo o civilizačnú vlnu pozadu. Kým vo vyspelom svete vyrábali autá, my sme sa tu oháňali rýľmi. Keď sme my začali montovať autá, úspešné krajiny dávno stavili na vedu a výskum. Nevyhnutnosťou zvýšenia platov školských zamestnancov však nejde len o podporu vzdelanostnej ekonomiky, bez ktorej to do pár rokov môžeme doslova zabaliť.

Zvýšenie platov pedagógov zároveň predstavuje podporu mohutnej množiny zástupcov strednej vrstvy, na ktorej stojí a padá každý štát. Práve tá totiž stabilizuje spoločnosť. Elita krajiny si to však veľmi nevšíma, peňazí niet, v kríze sme už boli pred samotnou krízou a berie sa vždy (až na výnimky) programovo, v prvom rade najmä tým najslabším.

Stopnutie zmizíkovania

Po tom, čo sa tu takticky zdeklasovala najnižšia vrstva spoločnosti a už jej spred úst prakticky ani nie je čo odtrhnúť, sa prešlo o stupienok vyššie: na tú strednú. A tak sa stalo, že ak si aj jej zástupcovia udržali svoje zamestnanie, mnohí z nich pracujú, no prakticky si nič extra pre seba nemôžu dovoliť. A odkladanie akých-takých financií z platu do bánk, vystriedalo zadlžovanie. Navyše, už aj u nás pomaly začínajú sociológovia hovoriť o fenoméne takzvanej pracujúcej chudoby. Ľudia jednoducho makajú od rána do večera, no aj tak im sotva zostáva na pokrytie aspoň toho najnevyhnutnej­šieho.

Ak bude štrajk učiteľov napokon úspešný, môže po tom, čo svoj boj po ťahajúcej sa dráme uhrali do víťazného konca lekári, znamenať ďalší plusový bod v dôležitom zápase: tým je boj o stopnutie ďalšieho zmizíkovania našich stredných vrstiev. A možno aj to, že pedagógovia budú konečne dostávať aspoň o kus väčšie platy, ako niektorí ich žiaci berú od svojich rodičov vreckové. To by si však sami nemohli už pred samotným štartom klásť polená pod nohy.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame