Kubániho Emigranti
Pred 180 rokmi, 16. októbra 1830, sa narodil v malohontskej dedine Horné Zahorany spisovateľ Ľudovít Kubáni. Vo svojej črte Emigranti s podtitulom Turistické dobrodružstvo nás privádza do Podpoľania v polovici 19. stor.
Život spisovateľa Ľudovíta Kubániho nebol jednoduchý. Počas štúdií na levočskom lýceu sa nadchol štúrovskými ideami a začal s literárnou tvorbou. Po revolúcii 1848 – 49 až do rakúsko-maďarského vyrovnania v roku 1867 putoval po gemersko-malohontských mestečkách a dedinách ako chudobný úradník. Keď stratil aj toto zamestnanie, žil v Rimavskej Bani odkázaný aj s piatimi deťmi na súcit známych. Novou nádejou bolo preňho miesto advokátskeho pomocníka, no skôr, ako sa mohol jeho život uberať šťastnejším smerom, prišla tragická smrť. Mal vtedy len 39 rokov.
Takto opisuje Kubániho skon jeho priateľ Peter Kellner-Hostinský: „Na deň 29. listopadu zvolaná bola porada v záležitosti dedinských škôl, dľa nového zákona školského zriadiť sa majúcich – do R. Brezova. Na túto došiel i Lajko náš ako svetský dekan a spolu i notár vyslaného povereníctva. Po skončení úradnej porady ostal na meniny priateľa a kmotra svojho Andreja. Tu pre zábavu hral v karty samoštvrtý. Hneď po polnoci strhla sa škriepka medzi ním a Andrejom Antalíkom, a keď tohoto prítomní upokojiť nevedeli, že Kubánimu patrí výhra, dvaja spoluhráči vstali od stolíka preč, dohádku ale viedol A. ďalej, tak náruživo, že rozzlobený vytiahnuc nožík z vrecka, týmto tak mocne vrazil medzi ľavé rebrá nášmu Ľudovítovi, že sa nôž vyššie palca vryl do srdca jeho – a spevec náš, chlúba Rimavy – hneď hlavou na stôl klesol – a dušu vypustil.“
Hoci život Ľudovíta Kubániho sa spája s Gemerom a Malohontom, vo svojom diele sa dotkol aj nášho, podpolianskeho kraja. Medzi jeho priateľov patril okrem spomínaného Petra Kellnera – Hostinského aj Pavol Dobšinský a Ján Botto. Práve dobrodružstvo s posledne menovaným popisuje v črte Emigranti. Napísal ju s podtitulom Turistické dobrodružstvo a vzťahuje sa do čias, keď Botto ako zememerač – merník – pracoval vo Zvolenskej Slatine, odkiaľ ho cesty zaviedli i do okolia Detvy a do hôr Poľany. Hoci s deravými vreckami zastavili sa v detvianskej krčme, kde ich pohostila šumná krčmárka, pomýliac si ich s tajnými vyslancami. Kubáni vylíčil, ako Botto – v črte spomínaný ako Ružan – zahorel láskou k pohostinnej Detvianke, pravda, trvalo jeden a pol desaťročia, kým Kubáni vyzradil toto tajomstvo svojho literárneho i osobného priateľa.
Dnes, keď od narodenia spisovateľa Ľudovíta Kubániho uplynulo 180 rokov, je tá pravá chvíľa, aby sme siahli po jeho diele, z ktorého je najznámejším historický román Valgatha. Vedie nás v ňom do čias bratríckeho hnutia na Slovensku v 15. stor.