Modlivka v centre mesta
Za babieho leta sme v blízkosti zvolenského katolíckeho kostola objavili modlivku zelenú. Ktovie, odkiaľ sa tu vzal tento zákonom chránený živočích?
Modlivka zelená (Mantis religiosa) je jediný zástupca modliviek na území Slovenska. Ide o rad hmyzu, ktorého domovom sú predovšetkým teplejšie časti zemegule a aj u nás sú jej domovom len výslnné stráne južného Slovenska.
K svojmu pomenovaniu prišiel tento hmyz vďaka tomu, že často drží svoje nohy priložené k sebe tak, že to pripomína modliaceho sa, ktorý vzpína ruky k nebu. Napriek tomuto názvu je modlivka skutočným krvilačným tvorom, dokonalým predátorom. Práve jej nohy sú strašnou zbraňou. Predný pár nôh má ozubené holene, ktoré zapadajú do rovnako ozubených stehien ako nôž do črienok. Korisť, ktorú do týchto klieští zovrie, nemá šancu uniknúť. Známa je dravosť modlivky. „Všetci pozorovatelia sú tej mienky, že modlivky sú veľmi divé, krvilačné tvory,“ píše klasik zoologického bádania Alfred E. Brehm. „V teráriu možno len ťažko chovať samicu spolu so samcom, pretože silnejšia samica sa onedlho stane kanibalom a zožerie samca. Aj v prírode sa veľmi často vyskytne, že samec sa stane svadobným jedlom samice, ako sa to stáva u pavúkov križiakov.“ Nuž, keby bola takúto vlastnosť príroda nadelila aj človeku, pre násilníkov, prepadávajúcich bezbranné devy, by to bol vskutku životu nebezpečný adrenalín.
Modlivka sa živí hmyzom, ale ako sa dozvedáme aj od pána Brehma, pristihli aj našu európsku modlivku, ako si pochutnávala asi na osemcentimetrovej jašteričke. Hoci si modlivka pri love nevyberá, či ide z pohľadu človeka o hmyz škodlivý alebo užitočný, v niektorých krajinách si ju záhradkári veľmi cenia, dokonca do tej miery, že podnikavci ju chovajú v teráriách a jej vajíčka predávajú záhradkárom, aby im modlivky pomáhali pri ochrane úrody.
V orientálnych krajinách dravé modlivky chovajú v klietkach a usporadúvajú ich zápasy. Dravosť tohto hmyzu sa totiž prejavuje aj v súboji samcov, ak sa stretnú na jednom mieste, pričom ich agresivita samozrejme narastá, ak je v blízkosti „slečna“, na ktorú majú obaja chuť. Skôr ako si môžu splniť svoju rozmnožovaciu povinnosť, neľútostne sa pustia do seba a víťaz sa so svojím sokom vysporiada raz a navždy: zožerie ho. Keby vedel, čo ho čaká, až sa mu jeho vyvolená oddá, asi by si to stokrát rozmyslel, podal súperovi na znak zmierenia svoju ozubenú nohu a zašli by si spolu na pivo…
Nuž, modlivka by mohla byť zaujímavou predlohou pre nakrútenie poriadneho hororu. Ešte šťastie, že dorastá asi len do dĺžky 8 cm.
Hoci modlivka zelená na juhu Slovenska nie je ešte príliš vzácnym živočíchom, predovšetkým ničením jej prirodzeného prostredia a používaním pesticídov a herbicídov v poľnohospodárskych a lesných kultúrach je vytláčaná zo svojho teritória. Pod zákonnú ochranu sa dostala aj preto, že ide o unikátny druh, ktorého severná hranica areálu rozšírenia prechádza aj našou krajinou a – ako sme už uviedli – ide o reprezentanta hmyzu, ktorý žije najmä v tropických oblastiach.
A ako sa dostala modlivka do centra Zvolena? Nuž, ona je zrejme aj obyvateľom vhodných prírodných lokalít v okolí mesta a príjemné slnečné počasie vylákalo samčeka na dlhší výlet, pri ktorom si to nasmeroval medzi ľudí. Alebo sa sem pohodlne doviezol s nejakým nákladom (povedzme s ovocím alebo zeleninou trhovca z juhu Slovenska). Ale možno to súvisí aj so všeobecným otepľovaním, na ktoré tento hmyz reaguje rozširovaním smerom na sever, čo bolo pozorované u rôznych živočíchov. Na túto otázku môže, samozrejme, hodnoverne odpovedať iba odborník. Napokon, nie je vylúčené ani to, že sa modlivka dostala na slobodu z terária nejakého chovateľa.