Nehoda vrtuľníka Bell 429: Vyšetrovacia komisia zverejnila záverečnú správu

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zverejnilo na svojom webe záverečnú správu o vyšetrovaní nehody vrutuľníka Bell 429 OM-ATR.

Peter Handzuš
Ilustračný obrázok k článku Nehoda vrtuľníka Bell 429: Vyšetrovacia komisia zverejnila záverečnú správu
Foto: Peter Handzuš / Zdroj: Dnes24.sk

Záchranársky vrtuľník popradskej spoločnosti AIR-TRANSPORT EUROPE spol. s.r.o. sa zrútil 7.9.2016 krátko po pol jedenástej večer. Vrtuľník letel zo strediska VZZS Poprad do horského terénu v katastri obce Strelníky, odkiaľ mal previezť zraneného pacienta do banskobystrickej nemocnice. Let vykonala popradská posádka, pretože banskobystrická posádka nebola vycvičená na pristátie do terénu v noci. "Po uplynutí necelej minúty po odlete vrtuľníka počuli hasiči a záchranári, ktorí boli na mieste vzletu zvuky podobné výbuchom, ktoré boli spôsobené zrážkou vrtuľníka so stromovým porastom a jeho následným dopadom na zem,” uvádzajú vyšetrovatelia v zverejnenej správe.

Vrtuľník pilotoval Ing. Ján Rušin (†51), ktorý na vrtuľníkoch nalietal 4649 hodín počas 15066 letov. Na type vrtuľníka Bell 429 nalietal 17 hodín 48 minút, z toho 1 hodinu 53 minút v noci. Pri nehode okrem pilota zahynula aj lekárka MUDr. Patrícia Krajňáková (†46), záchranár František Bartoš (†32) a 38-ročný pacient.

Foto: Peter Handzuš

Čo sa stalo počas nehody?

Niekoľko desiatok sekúnd po štarte prišlo k stretu nosného rotora vrtuľníka s kmeňom vysokého smreka. Došlo pri tom k deštrukcii všetkých štyroch listov rotora s následným pádom vrtuľníka do lesa. Po zrážke s horským terénom vznikol požiar, pri ktorom bola kabína vrtuľníka vrátane posádky, okrem pilota, ktorý bol pri náraze vymrštený z kabíny, prakticky úplne zhorená.

“Komisii sa nepodarilo preukázať dôvod klesania vrtuľníka v hornatom teréne. Ak by pilot z neznámych príčin neklesal s vrtuľníkom a ostal na výške, ktorú dosiahol po vzlete zo zásahovej plochy a ďalej by nestúpal, neprišlo by k zrážke s terénom pri danom kurze letu a daný hornatý terén smerom k zdravotníckemu zariadeniu by preletel,” uvádza sa ďalej v správe.

Zdroj: TASR

Vyjadrili sa technici aj lekári

Viacero zariadení z havarovaného vrtuľníka bolo zaslaných na expertízu do zahraničných spoločností, ale aj do Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR. Prístroje, ktoré zaznamenávali priebeh letu, boli pri následnom požiari poškodené tak, že z nich nebolo možné získať žiadne údaje.

Experti nezistili žiadne známky toho, že by na komponentoch motorov boli akékoľvek mechanické anomálie alebo poruchy pred nárazom. Takisto skúmanie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR naznačuje, že technický stav vrtuľníka pred nehodou a ani počas letu nebol príčinou vzniku leteckej udalosti. Oba motory až do okamihu leteckej udalosti vykazovali normálnu činnosť.

Súdni lekári nezistili žiadne akútne či chronické chorobné zmeny, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť pozornosť a konanie pilota v čase leteckej nehody, alebo ktoré by boli v príčinnej súvislosti s jeho smrťou.

“Malá letová skúsenosť pilota na type vrtuľníka Bell 429 pri nočných letoch a súvisiaca zmena stereotypu/návykov získaných dlhoročnou praxou na vrtuľníku typu Agusta, mohli viest' pri únave pilota po veľkej psychickej záťaži k jeho chybám pilotáže. Pravdepodobná úľava po vzlete a nasadenie kurzu ľavotočivou zákrutou na trať sa stala dispozičným faktorom pre narušenie rutinnej činnosti posádky a premietli sa do ich ďalšej činnosti. Výsledkom boli pravdepodobne chyby v pilotáži, ktoré viedli k nevysvetliteľnej zmene režimu letu,” píše v správe vyšetrovacia komisia.

Príčina leteckej nehody podľa vyšetrovacej komisie:

  • Stret vrtuľníka s lesným porastom počas letu v klesavej zákrute v prízemnej výške.

  • Pilot po vzlete nenastúpal bezpečnú výšku nad okolitým terénom.

  • Spolupôsobiace príčiny – Vykonávanie záchranárskeho letu v náročnom horskom teréne za špecifických podmienok (astronomická noc).
Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame