Poľných vtákov ubúda, je to dôsledok zaberania pôdy pre stavby
Značný úbytok pôdy na Slovensku v uplynulom desaťročí výrazne skresal populácie vtákov poľnohospodárskej krajiny.
Z polí a lúk, ktoré sa menia na zastavané plochy, miznú kedysi početné spoločenstvá vrabcov či jarabíc. „Ešte koncom uplynulého storočia boli na poliach a vo dvoroch dedinských domov vidieť kŕdle vrabcov. Dnes tento druh takmer nenájdete,“ povedal TASR ekológ živočíchov a znalec života vtákov Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Podobne je to s jarabicami, ktoré kedysi húfne vylietali z obilia pri prechádzke po poli. Dnes je takýto jav skôr výnimkou. K známym vtákom, ktorých bolo v minulosti vídať viac, no dnes ich je veľmi málo, patria napríklad aj pipíšky či často medializované dropy. Krištín hovorí, že za úbytkom počtov poľného vtáctva je nielen zaberanie pôdy na stavebnú činnosť, ale aj jej opúšťanie pôvodnými obrábateľmi, najmä v podhorských oblastiach a zarastanie pôdy lesom. „Z otvorenej poľnohospodárskej krajiny sa nám navyše strácajú staré, osamelé stromy, ktoré boli často zázemím i domovom tejto skupiny vtákov,“ pripomína. Podľa ochranára, naopak, stavy vodného a lesného vtáctva sa zastabilizovali, či dokonca sa mierne zvýšili. „Z minuloročných zimných sčítaní vodného vtáctva vyplýva, že počty sa zastabilizovali a idú hore,“ konštatoval. Pozitívny vplyv majú na to aj novovybudované vodohospodárske diela, najmä v južnej časti Slovenska, na Dunaji. Pribúda aj lesných vtákov. Je to preto, že ubúda poľnohospodárskej pôdy a les sa neustále rozširuje. Osobitná situácia je podľa odborníka vo Vysokých Tatrách, ktoré pred piatimi rokmi postihla veľká kalamita. V oblastiach, kde bol les nechaný na samovývoj, lesné vtáky ostali a dokonca sa zvýšila populácia niektorých druhov. Tým, že je územie Tatier otočené na juh, bez stromov sa začalo prehrievať a objavili sa niektoré teplomilné druhy, napríklad červenák karmínový. Na druhej strane z vyťažených plôch lesa odišli hlucháne, ďatle či orly. Tatrám by pre život ako taký podľa Krištína prospela druhová diverzita. Na to by mali myslieť aj lesníci pri výsadbe nových tatranských stromov. „Podmienkou prežitia je totiž rôznorodosť,“ uviedol ekológ na záver.
Zdroj: TASR