Pred 68 rokmi zomrela spisovateľka Terézia Vansová

Terézia Vansová sa narodila 18. apríla 1857 ako posledné dieťa v početnej rodine evanjelického farára Samuela Medveckého vo Zvolenskej Slatine. (Narodila sa ako dvojča s bratom Jurajom, a to v čase, keď jej otec mal už 63 rokov). Nadané dievča poslali do dievčenských škôl v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote. Ako 18-ročná sa vydala za farára Jána Vansu, ktorý bol od nej o 11 rokov starší a vlastne pôvodne sa uchádzal o ruku jej staršej sestry Milky. Nemala s ním ľahký život. Vansa pôsobil v chudobných farnostiach v spišskej dedine Lomnička a potom v rodnej Rimavskej Píle, až v roku dostal bývanie v Banskej Bystrici, to však už bol dôchodca s podlomeným zdravím. Tu sa v roku 1922 tragicky skončila jeho životná púť. To bol druhý ťažký úder (prvým bola smrť malého, päťročného synčeka), ktorý musela Terézia Vansová pretrpieť.

Vansová začala sentimentálnymi veršami i prózami. Až román Sirota Podhradských, ktorý vyšiel v roku 1889 (je to ten román, ktorý je prvým slovenským, čo vyšiel spod pera slovenskej spisovateľky), ju zaradil medzi slovenskú spisovateľskú elitu. V snahe pozdvihnúť aktivitu žien najmä na literárnom poli vydávala v rokoch 1898 – 1914 časopis Dennica, neskôr – v rokoch 1921 – 24 – redigovala časopis Slovenská žena. Koncom 19. stor. sa Vansová sústredila na tvorbu beletrizovaných príhod, ako je Julinkin prvý bál, Ohlášky a ďalšie. Neskôr písala biografické črty a prózy, z ktorých najvýznamnejšie zobrazujú osudy jej muža, a to v detských rokoch (prózy pre mládež Paľko Šuška a Danko a Janko), i v rokoch dospelosti (pod názvom Môj muž vyšla táto próza v rokoch 1926 – 28 v Slovenských pohľadoch). Pokúšala sa aj o dramatickú tvorbu, ale z nej si medzi divadelnými ochotníkmi získala väčšiu obľubu len hra Svedomie. Už ako zrelá spisovateľka sa vrátila k románovej tvorbe, čoho výsledkom sú romány Sestry (1930) a Kliatba (1927). Dej Kliatby sa odohráva vo Zvolene na začiatku 19. stor.

Výročie úmrtia Terézie Vansovej môže byť impulzom k tomu, aby sme siahli po jej diele a presvedčili sa, že slovenská literatúra mala autorov i autorky, ktoré majú čo povedať aj dnešnému čitateľovi. Navyše môžeme byť právom pyšní, že Vansová vyšla z nám blízkeho prostredia, že je rodáčkou zo Zvolenskej Slatiny.