Pri Detve obnovia náučný chodník na Kalamárku, chcú vybudovať aj archeoskanzen

Aj keď je plán vybudovania archeoskanzenu zatiaľ len vo forme úvah, mesto by chcelo tento rok určite obnoviť značenie a tabule na existujúcom náučnom chodníku. Podľa Anny Ostrihoňovej z oddelenia rozvoja Mestského úradu v Detve, samospráva už požiadala o príspevok z Miestnej akčnej skupiny (MAS) Podpoľanie, ktorá na aktivity cestovného ruchu získala prostriedky z programu Leader Európskej únie.
Podľa archeológa Petra Šalkovského z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre výskum sa na Kalamárke robil naposledy koncom 80. rokov uplynulého storočia. „Preskúmali sme však iba zlomok vnútornej plochy hradiska a jeho okolia,“ uviedol pre TASR. Ďalší výskum tu by nepochybne mohol doplniť i podstatne rozšíriť doterajšie poznatky. „Bohužiaľ, je to vec financovania. Dnes sa výskumné aktivity takmer výlučne realizujú iba na stavebných akciách ako záchranné a predstihové výskumy,“ konštatoval.
Výskum zistil, že táto extrémna, ale strategicky výhodná poloha bola postupne viacnásobne osídlená niekoľkými kultúrami, prvýkrát už v neskorej dobe bronzovej ľudom lužickej a kyjatickej kultúry. Najstaršie kamennozemné opevnenie, dlhé asi 50 metrov, tu vzniklo až v závere doby bronzovej. Z ostatných strán nedobytnosť zabezpečovali zvislé, až 20 m vysoké skalné steny, miestami doplnené drevenými palisádami.
V ďalšom období bolo hradisko osídlené viacerými európskymi kultúrami, medzí inými aj Keltmi a Kvádmi. V období Pribinovho Nitrianskeho kniežatstva sa bralo dostalo do pozornosti Slovanov, ktorí miesto intenzívnejšie osídlili a znovuopevnili. Bolo to v časoch vrcholu až zániku Veľkej Moravy. Vtedy fungovalo ako strážne hradisko, z ktorého bolo možno kontrolovať horský priechod z Poiplia do Zvolenskej kotliny, proti prienikom staromaďarských kmeňov z juhu.
Svoju funkciu si hradisko plnilo zrejme až do polovice 11. storočia, keď po poľsko-uhorskom vyrovnaní (1018) boli postupne dovtedy Slovanmi – Slovákmi osídlené aj mocenskopoliticky kontrolované územia stredného a severného Slovenska, postupne začleňované do Uhorského kráľovstva.
Hradisko zaniklo požiarom. Po stabilizácii štátoprávnej situácii stratilo svoj strategický význam a nikdy už nebolo trvale osídlené. Jeho obyvateľstvo, spoločne s obyvateľstvom slovanských osád v okolí Zvolena položilo základy stredovekého i neskoršieho novovekého osídlenia tohto regiónu.
Najvýznamnejšie nálezy hmotnej kultúry sú bronzová ihlica a bronzová nádoba, dokonalá, na kruhu robená keltská keramika, sklenené náramky a perly, bronzové spony, kovania opaskov, rôzne pracovné nástroje a predmety domácej potreby.
Šalkovský o výskumoch v lokalite Kalamárka napísal a nedávno aj vydal knihu s názvom Detva. Praveké a včasnohistorické hradisko k dávnym dejinám Slovenska.

Zdroj :TASR