Prostitútka Andrea: Potrebujem uživiť svoje dieťa
Ďalšia spoveď prostitútky nám prináša odpovede na mnohé otázky o drogách, kolegyniach i osobnom živote.
Ako dlho už pracuješ v klube? Je to už niečo cez rok.
Kedy si sa rozhodla pre prácu tohto druhu? Keď som mala 25 a doma mi plakalo hladné dieťa. Samozrejme som si hľadala prácu aj v inej „sfére“, kto Vás však zamestná s dieťaťom na krku? Využila som preto svoje prednosti a ubrala sa touto cestou.
Je možné mať pri takejto práci priatelia? Skôr nie ako áno. Mám problém to utajiť pred vlastnými rodičmi, nie to ešte pred niekým, s kým by som naozaj žila. Všetkým vravím, že robím barmanku. Aké sú podmienky prijatia do klubu ako nočnej spoločníčky? V prvom rade gynekologické testy na rôzne pohlavné choroby a choroby pohlavným stykom prenosné. A o minimálnom veku 18 rokov nemusím snáď ani hovoriť. ** A čo drogy? Máš s nimi skúsenosti?** Osobné či v klube?
Aj aj… V klube nie, tam je to prísne zakázané a osobné ako takmer každý, len s ľahkými drogami.
Máš aj nejaké negatívne skúsenosti s klientmi? Chceli od teba niečo, čo by ti bolo proti srsti? Mám šťastie na nenáročnú klientelu. Klasické okukané polohy, a nemám problém ani s análom, dá sa to vydržať. Niekedy mám pocit, že do klubu chodia slušní chlapi, ktorí chcú aspoň raz v živote mať ľahkú ženu. Ale samozrejme inde sa objavia aj takí, ktorých vzrušuje žena ako fackovací panák.
A čo tvoje kolegyne? Ste priateľky alebo skôr rivalky? Oboje. Na jednej strane sa každá potrebuje predať a zarobiť peniaze, na druhej strane by to bolo čisté bojové pole, keby sme sa brali výhradne ako konkurencia. Ale samozrejme sú aj dievčatá, s ktorými sa komunikovať vôbec nedá.