SERIÁL. Gitarista Matúš Šudila (30): Starký, ďakujem, že si ma priviedol k hudbe

Kedy a čím ťa zaujala gitara?

Hm, toto keby som vedel…(smiech). Bolo to niekedy na strednej škole, čiže som mohol mať asi 16 – 17 rokov. Vtedy raz spolužiak na školskom výlete začal hrať pieseň „Nothing Else Matters“ od Metallicy a ja som sa do gitary zaľúbil. Jednoducho som sa musel naučiť hrať tú pieseň. Potom sa to začalo hromadiť a prichádzal som na ďalšie a ďalšie veci, ktoré sú krásne. A čím ďalej som hral, tým ma to viac bavilo. Ale musím povedať, že to bola vážne fajn cesta.

Kto sú tvoje vzory?

Môj taký najväčší vzor bol a stále je môj starý otec. On ma priviedol k hudbe a hraniu, keďže hrával na organe na Sliači. Ako malý som sedával pri ňom vždy, keď som mohol, počúval a pozeral sa ako hrá. Samozrejme mu to nedalo a začal ma nejaké melódie učiť. Ako to však býva, mladý chalan sa chcel skôr bicyklovať a hrávať futbal. Vtedy to teda nie až tak vyšlo s tým učením hry na gitare. Ale na strednej sa to nejako obrátilo a ja som začal chodiť na pár súkromných lekcií klavíra. Avšak fakt ich bolo iba pár, keďže som prepadol hraniu na gitare (smiech). A tak iba poviem, že Ti starký môj ďakujem za to všetko.

Čo sa týka tých hviezdnych vzorov, ktoré mám. Hm ani neviem, koho vybrať, lebo ich je dostatok. Z tých najhlavnejších, ale spomeniem týchto: Yngwie Malmsteen, Michael Romeo, Jeff Loomis, Zakk Wylde, John Petrucci a v neposlednom rade Janson Becker, ktorý je pre mňa veľmi veľkou inšpiráciou, nielen čo sa hrania týka.

Ak si dobre spomínam, tak tvoje kapelné začiatky sa spájajú s dnes už neexistujúcou kapelou Art of Creation. Ako spomínaš na toto obdobie?

Tak to si spomínaš dobre, ale trochu ťa opravím (smiech). Už predtým som začal pôsobiť v sliačskom kresťanskom speváckom zbore, z ktorého postupne vznikla kapela eSPé, ktorá je v tejto dobe už jedna z popredných gospelových skupín na Slovensku. A ako si spomínam ja na obdobie s Art of Creation? Boli to začiatky a učili sme sa na vlastných chybách. V podstate sme začínali najprv u gitaristu v izbe. Potom, keď sme našli bubeníka, tak sme sa už ako kompletná kapela presunuli k nemu do izby. Boli to čarovné začiatky. Je to tak, keď sa dajú dokopy štyria chalani, ktorí ani nevedia, čo kapela presne obnáša, ale majú svoj sen hrávať a rozdávať radosť z hudby. Nakoniec sa to vyvinulo do fungujúcej kapely a som veľmi rád, že z Art of Creation skoro všetci chalani ďalej pokračujú v hudbe a nevzdali sa svojho sna, aj keď už v iných zoskupeniach.

Momentálne pôsobíš v dvoch zvolenských kapelách Endless Main a Aint. Ktorá je bližšia tvojmu srdcu?

Tak každá z týchto kapiel je v prvom rade iná. Musím však povedať, že Endless Main je moja srdcovka. Ťažko sa to vysvetľuje. Zažívam väčší pokoj v Endless Main, cítim takú tú pohodu, nechcem tým povedať, že v Ainte to tak nie je, ale je to jednoducho iné. Je to iná kapela na inej úrovni. Je ťažké porovnávať moje pôsobenie v týchto dvoch kapelách. S Endless Main sme spolu už dlhé roky. V podstate by som mohol povedať, že sme ako rodina. Tiež máme svoje problémy, ale všetci sa rešpektujeme a snažíme sa navzájom podporovať. Preskákali sme si toho spolu už veľa. A hlavné je to, že si dokážeme robiť aj srandu jeden z druhého. Čo je niekedy na „skúšobňovom poriadku.“ (smiech). Teraz nám hlavne robí radosť náš gitarista Marek Fencl, ktorý prepadá viac a viac bodybuildingu a ide mu to dosť dobre a už sa dostavujú prvé úspechy. Takže držíme palce, nech sa darí a darí.

Obe spomínané skupiny hrajú trošku odlišnejší žáner. Nerobí ti to problém?

Nie v tom problém nie je. Ja osobne mám rád viac štýlov hudby a nie iba čo sa metalu týka.

S Endless Main máte na konte jeden štúdiový album „Sea of Lies“ z roku 2011. Ako to vyzerá s budúcnosťou tejto kapely? Už je dlhšie o vás ticho…, môžeme to brať tak, že je to ticho pred búrkou?

Všetci v Endless Main dúfame, že to aj je také malé ticho pred búrkou. S budúcnosťou kapely to vyzerá celkom dobre. Teraz sme však veľa nekoncertovali. Sústredili sme sa na nový materiál, ktorý je už na 95% napísaný a na 50% naskúšaný. Bude toho o dosť viac v porovnaní s prvým albumom. Pripravujeme 13 skladieb, ktoré budú na seba kompozične nadväzovať, ale o tom až keď to bude hotové a bude na to vhodná príležitosť. Celkovo by nový materiál Endless Main mal byť tvrdší a viac symfonický. Ale ešte čas ukáže ako to všetko nakoniec bude znieť. V tejto dobe pripravujeme také malé štvorpesničkového demo. V podstate chceme zistiť, či si dokážeme poradiť sami. Takže sa to snažíme nahrať a produkovať iba my. Bude to ešte fuška, zatiaľ máme nahrané bicie a gitary, v najbližšej dobe sa púšťame do kláves a koncom júna prídu na rad spevy. Popri tom sa pomaly začíname pripravovať na pár festivalov, kde sme boli pozvaní. Čiže dovtedy by sme chceli mať spomínané demo už pripravené. Prvý koncert odohráme v Česku v okolí Hradce Králové na Agressive Music Feste 19. júla. A potom si zahráme v Banskej Bystrici na Under Tartaros Feste, ktorý by mal byť koncom augusta alebo začiatkom septembra. Tak myslím, že budúcnosť Endless Main vyzerá jasná, teda ak dožijeme.

Naopak kapela Aint je vcelku činná. Na konte máte jedno demo, ako to vyzerá s novými skladbami u Aint?

Aint v tomto období nahráva prvý štúdiový album u samotného Rolanda Grapowa (Masterplan, ex – Helloween) v jeho uznávanom štúdiu vo Zvolenskej Slatine. Bude na ňom desať skladieb. Medzi ktorými budú aj tri z dema.

Ako prebieha tvorba skladieb v oboch kapelách? Je to tímová práca, alebo ju tvorí jednotlivec?

V oboch kapelách je to úplne odlišné a to doslova. V Ainte sa skladá na skúške, čo mne osobne až tak nevyhovuje, ale prispôsobil som sa. Potom pieseň prechádza cez Mareka, ktorý ako šéf rozhoduje o smerovaní skladby, prispôsobuje ju nálade textu a podobne. S Endless Main sme tiež skúšali skladať na skúškach, ale prišli sme na to, že potrebujeme väčší pokoj na tvorenie. A tak sme na tom tak, že ktokoľvek môže prísť s nápadom alebo rovno s celou skladbou. Potom si ju každý vypočujeme a dohodneme sa čo a ako. Teda kým nepríde niekto s neoblomným nápadom alebo výhradou. A tak sa potom prerábajú buď iba pasáže alebo niekedy aj celá skladba. Ale myslím, že vždy sme takto prišli k lepšiemu výsledku skladby. Teda aspoň dúfam (smiech). Ale to už nie je na nás, aby sme to posudzovali.

Máš dve kapely, robotu, priateľku, ako to všetko stíhaš?

Poviem to asi takto…, ja tomu hovorím flegmo-mode (smiech). Snažím sa nájsť si nejakú tú chvíľku pre seba, neriešiť všetky blbosti a mám úžasnú a hlavne tolerantnú priateľku. Toto je asi to najdôležitejšie, jej tolerancia a pochopenie to všetko umožňuje. Niekedy sa to však jednoducho stíhať nedá. Veľakrát prídem domov a iba vypnem a len tak pozerám na strop, lebo je toho veľa. Poväčšine sa komponovaniu hudby venujem po víkendoch ráno. Vtedy mi to akosi viac páli…

A ako relaxuješ?

Hm relax, ani sám neviem (smiech). Niekedy len tak niekde vybehneme von sa prejsť, aby sme si prevetrali hlavy a prišli na iné myšlienky. Môžem však povedať, že si oddýchnem aj pri hraní na gitare. V tomto čase som oddychoval aj pri strihaní a mixáži dema. Keď má človek radosť z toho čo robí, tak si pri tom dokáže úplne dobre oddýchnuť a zrelaxovať. A samozrejme pri športe, kde niekedy tiež vypnem a som pohltený športom, ale zas na druhej strane som pri spinningu dokázal v sebe riešiť nerozhodné veci v kompozícii piesní, čo bola celkom sranda.

Dostalo sa mi do uší, že chystáš svadbu…, pochváľ sa nám, je to pravda?

(smiech) Pri vás novinároch nikdy nevieš, čo použijete (smiech). Ak by si tu nechal iba otázku a napísal „no comment“, tak by sa moja trištvrťka mohla uraziť a to by som nechcel. A na druhej strane to nie je žiadne tajomstvo. Čiže áno, v jeden krásny dník v septembri tohto roku sa to stane.

Aj Teba sa na záver spýtam otázku, ako ostatných zvolenských hudobníkov. Vo Zvolene nie je poriadny klub, kde by sa mohli pravidelne organizovať koncerty. Ako vnímaš túto problematiku ty?

Nooo ako by som na toto odpovedal? Sám sa pýtam, či je dobré to či ono… Na jednej strane je dobre hrať, ako sa povie doma, ľudom ktorých máš rád a ktorých poznáš. Ale v poslednej dobe mi príde, že je to úplne jedno. Zober si, aké návštevy chodia na koncerty lokálnych kapiel. Teda nemusia byť iba lokálne, ale dajme tomu slovenské. Niekedy je to vážne úbohé. Ale to nie je iba tu vo Zvolene alebo v Banskej Bystrici, myslím že všade to kapely poznajú. Ja by som bol veľmi rád keby sme vo Zvolene mali klub, ktorý by ponúkal také možnosti ako kluby v neďalekej Banskej Bystrici. Ale jednoducho sa to asi neoplatí.

Máme internetovú dobu… Veľa ľudí sedí za sociálnymi sieťami a kliká. A potom, keď príde akcia nejakej kapely ich obľúbeného štýlu, tak sa jednoducho nepohnú, alebo idú chlastať do vedľajšej krčmy. Lebo keď vidia, že je vstupné na akciu, tak sa hneď otočia a radšej si kúpia pivo. Asi ma za tieto slová nebudú mať ľudia veľmi v láske, ale keď kapela robí nejaký vlastný koncert, tak je rada, že zostanú na nule, keďže treba vyplatiť ako prvé klub alebo zvukára. Potom príde na rad hosťujúca kapela, ak daný organizátor chce niekoho dotiahnuť. Ale musím povedať, že s Endless Main sa nám ešte nestalo, že by sme mali prázdny koncert, či to bolo vo Zvolene alebo v Banskej Bystrici. To si veľmi vážime a ďakujeme. A ešte musím povedať, vážne česť výnimkám. Ďakujeme priatelia. A s Endless Main máme česť na jedného vážne, že šialenca, ktorý berie slovenskú (nielen) metalovú scénu ako svetovú. A je vážne príjemné cítiť takú podporu. Tak už iba ďakujeme, Filip. ;)

Foto: archív Matúša Šudilu