Situácia rómskych obyvateľov pod Pustým Hradom očami terénych sociálnych pracovníkov mesta Zvolen.
Mesto Zvolen napísalo už tretí projekt na terénnu sociálnu prácu, ktorá má pomôcť zaradiť sa rómskemu etniku do bežného života.
Obyvatelia pod Pustým Hradom, bývajú vo vlastných bytoch, nie je to vlastníctvo mesta Zvolen. Kto sa teda zaujíma o túto tému a o týchto ľudí a kto rieši situáciu, ktorá tam prevláda dlhodobo.
Celkovo tento projekt už beží piaty rok, prvý trval tri roky a tento rok požiadali o ďalší a ak bude schválený, budú pokračovať ešte dva roky v tejto práci, ktorou pomáhajú našim spoluobčanom. Vždy je tam nejaká kontinuita pri projektoch zachovaná.
Momentálne v teréne pracuje sedem terénnych sociálnych pracovníkov. Skupina pracovníkov nie je vyčlenená len pre lokalitu Balkán, ale je členená pre celé mesto. Monitorujú, pracujú s týmito ľuďmi a aj s inými malými organizovanými skupinami ľudí. Niektorí sú vyčlenení a zaoberajú sa viacej o danú lokalitu, aby spoznali obyvateľov a dokázali presne identifikovať ich problémy v danej lokalite. Nevenujú sa len rómskemu etniku, ale aj bezdomovcom, sociálne znevýhodneným občanom atď.
„Aký sú naši rómsky spoluobčania z pohľadu terénnych pracovníkov“? Sú to ľudia jednoduchší, pretože majú nízke vzdelanie. Nemajú právne povedomie, nemajú základné návyky a to je spôsobené tým, že ich domácnosti sú relatívne odlišné. Chýbajú im pozitívne vzory, nedostanú sa bežne do iných bytov, aby videli ako sa dá žiť. Síce sú medzi nimi aj takí, ktorí majú slušne zariadené, kde sa snažia, ale sú aj tí, ktorí sa nesnažia. Treba na nich neustále apelovať, tlačiť na nich všetkými možnými dostupnými prostriedkami, aby pochopili to, že nemajú to čo ostatní ľudia. Stále im pripomínať, nabádať ich, učiť ich, aby sa dostali na určitú úroveň, pokiaľ sa to ešte dá. Najdôležitejšou skupinou sú deti, ak sa tam zanedbá vzdelanie, výchova, tak nám vyrastie ďalšia generácia od 15 rokov nezamestnaných a nezamestnateľných ľudí.
„Prečo jedna skupina rómskych obyvateľov vie žiť slušne a iné to nevedia“? Je to prípad od prípadu, záleží to od toho aká výchova tam bola, aké vzory videli, dá sa povedať prostredie v ktorom vyrastali a žili. Ďalším faktorom, ktorý vplýva je nízka vedomostná úroveň a majetkové pomery sú tiež veľmi nízke. Veľa z nich má špeciálne základné školy, žijú v jednej lokalite a návyky klasickej rodiny chýbajú, pretože pochádzajú z detských domovov, kde v minulosti bol model ústavnej starostlivosti nie ako teraz rodinného typu. Aj tí čo sú zamestnaný nevedia dobre hospodáriť.
Špinavé okolie, smeti, neporiadok a voľne pohybujúce sa psy? Áno je tam veľký neporiadok, je to taká sinusoida. Niekedy majú poriadok a inokedy nie. Majú neustále pristavený veľkokapacitný kontajner, tým, že nemajú príjem, tak prinášajú odpad z celého mesta, ale nie vždy skončí tam kde má. Mesto zabezpečilo aj odšvábnenie, ktoré sa aj vykonalo, aby sa nerozšírilo ďalej do mesta. Mesto robí všetko preto, aby sa situácia na Balkáne zlepšila. Čo sa týka voľne pohybujúcich psov to už nie je v našej kompetencii. Mali by sa psy odchytávať.
„Aké výsledky prináša práca terénnych soc.pracovníkov“? Je to beh na dlhé trate. Nevidíte vôbec výsledky, vidíte ich po dlhej dobe. Práca je veľa krát veľmi náročná a je ťažko merateľná.
„Čo všetko zahrňuje práca soc.terénneho pracovníka, kam až siaha táto náročná práca“? Je potrebné, aby bol prehľad o tom koľko ľudí v danej lokalite žije, aké potreby majú, aby sa mohlo pomôcť pri vybavovaní základných záležitostí ako sú doklady atď. Aby sa zmiernili sociálne patologické javy ako záškoláctvo, alkoholizmus atď. Aby bol prehľad o tom koľko majú detí, či s deťmi chodia k lekárovi, či sú dobre zaodeté, či dostali najesť a my rodiny pravidelne navštevujeme. Robíme pravidelné intervencie, máme prehľad kto má koľko detí, do akej školy patria, či deti zapísali do školy, lebo sa stáva, že deti nezapíšu. Či niekto deti očkuje a ku ktorému doktorovi patria. Aby sme mali prehľad. Netreba to určite paušalizovať a hádzať všetkých do jedného vreca. Každý je individuálny a každý má iné väzby na niečo iné. Majú iné videnie života, to čo je dôležité pre nás, nie je dôležité pre nich. Žijú úplne iným životom.
Informácie pre Zvolen24 poskytla:
Branislava Beňová – terénny sociálny pracovník mesta Zvolen
Mgr. Dagmar Bellová – vedúca soc.vecí, zdravia a rodiny mesta Zvolen
