Talentovaný Zvolenčan (20) v extralige: Na Slovensku sa volejbalom uživiť nedá

Volejbalista Ján Tarabus začínal svoju športovú kariéru vo Zvolene. Dnes hrá v extralige mužov. Koľko času venuje tréningom a ktorý zápas bol jeho najťažším? Viac prezradil v rozhovore!

Nicole Regecová
Ilustračný obrázok k článku Talentovaný Zvolenčan (20) v extralige: Na Slovensku sa volejbalom uživiť nedá
Zdroj: Ján Tarabus

Zvolen vychoval mnohých úspešných športovcov. Jedným z nich je aj Ján Tarabus (20), ktorý už momentálne pôsobí mimo nášho mesta. 202 centimetrov vysoký mladík hrá najvyššiu slovenskú volejbalovú ligu. V rozhovore prezradí, ako dôležité sú fyzické predispozície pre volejbalistu, ale aj to, či sa na Slovensku dá týmto športom uživiť.

Ako si sa prepracoval až do najvyššej slovenskej volejbalovej ligy?

Keď som mal 13, začal som svoju volejbalovú kariéru vo Zvolene. Hrával som za mestský klub. Avšak po dvoch sezónach som sa rozhodol, v deviatom ročníku, že budem pokračovať v Trenčíne. Tam som hral za COP (Centrum olympijskej prípravy). Lákali ma lepšie podmienky pre zdokonalenie mojej hernej výkonnosti, ktoré na Slovensku nemajú obdobu.

V extralige som debutoval na konci prvého ročníka strednej školy. Dostal som sa do nominácie na zápas play-off na Myjave. V druhom ročníku som už bol súčasťou základnej šestky, pod vedením šéftrénera Palguta. Ten nás viedol až do maturity. Po ukončení štúdia na Športovom gymnáziu v Trenčíne som pokračoval ročným hosťovaním v Komárne, kde sme minulú sezónu skončili v extralige štvrtí. Toto leto som sa rozhodol, že budem pokračovať na Myjave,

Na volejbal máš dobrú výšku. Myslíš, že stačia dobré predpoklady alebo je dôležitejšia tvrdá práca?

Vo vrcholovom volejbale je výška potrebná. V mládežníckych kategóriách nie je takým rozhodujúcim aspektom, ale po skoku do mužskej ligy sa výrazný výškový rozdiel prejaví na každom poste. Ja meriam 202 centimetrov. Avšak sám som sa stretol na mojom blokárskom poste so súpermi, ktorí merali aj vyše 210 centimetrov.

Spomínaš si na svoj najťažší zápas? Mávaš v takých chvíľach nervy?

Ako môj najťažší zápas by som mohol pokladať rozhodujúci zápas o účasť na majstrovstvách Európy kadetov. Prehrali sme s Bulharmi 2:3 v Nitre. Ťažkých zápasov sme odohrali v reprezentácii aj klube viacero, ale tento bol naozajstná previerka, hlavne po psychickej stránke. Vzhľadom na to, že v tom čase sme mali 16–17 rokov.

Čo sa týka nervozity, pred každým zápasom cítim v bruchu motýle, ale to proste musí byť. Iba tak sa potom človek dokáže dostatočne namotivovať, aby to po začiatku zápasu opadlo a každý hráč sa mohol sústrediť len na svoj výkon.

Ako často trénuješ? Kombinuješ volejbal aj s posilňovňou?

Môj tréningový plán dosť závisí od môjho rozvrhu v škole, keďže študujem na právnickej fakulte v Bratislave. Každopádne, minulý rok som mal štyri poobedné tréningy s tým, že posilku som si odcvičil individuálne dvakrát do týždňa. Samozrejme, v lete alebo cez skúškové obdobie trénujem každý deň dvakrát do dňa, keďže som uvoľnený zo školy.

Môže sa človek na Slovensku živiť len hraním volejbalu?

Človek sa na Slovensku týmto športom uživiť nemôže. To je fakt, ktorý proste musí každý hráč akceptovať. Ak sa chce hráč živiť volejbalom, musí ísť do zahraničia a vydržať tam čo najdlhšie. Volejbal určite nie je hokej alebo futbal, v ktorom skončí chlap v 35 rokoch kariéru a nemusí už do konca života nič robiť.

Čítajte tiež:

Zvolenčanky zahviezdili na hokejbalovom turnaji. Domov sa vrátili ako víťazky!

SERIÁL: Zvolenský tréner radí. Tipy na zdravú večeru aj fámy, ktorým netreba veriť

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame