Zvolenčan Jaro zachraňuje životy: Odkiaľ ostatní utekajú, tam hasič prichádza
Jaroslav je dlhoročným hasičom. Každý deň zachraňuje nielen ľudské životy v meste a okolí. V rozhovore prezradil, s čím všetkým sa už stretol v práci, no spomenul aj najťažšie zásahy.
Zvolenčan Jaro Kolibík pracuje v Hasičskom a záchrannom zbore SR takmer 30 rokov. Za ten čas sa stretol s obrovskými tragédiami, ktoré mu navždy uviazli v pamäti. Každý deň aj naďalej zachraňuje životy ľudí či zvierat. Hasič spod Pustého hradu porozprával o tom, aká je táto práca náročná. Jeho mottom je: „Hasič je človek, ktorý žije na svete dvakrát, pre seba a pre druhých. A preto práve život hasiča, je pravým príkladom správneho pochopenia života.“
Byť hasičom je snom mnohých chlapcov. Bol to odmalička aj tvoj sen?
Hasičom nie, ja som chcel byť pilotom stíhačiek.
Spomínaš si na svoj prvý výjazd?
Výjazdov bolo za 27 rokov u hasičov veľa, ale na prvý nikdy nezabudnem. Bolo ich vtedy menej ako teraz. Išlo o požiar rodinného domu s hospodárskou budovou. Bol som strojníkom (šoférom) hasičského auta, jazdil som pod majákom a na mieste obsluhoval techniku. Toho času sme slúžili len štyria hasiči na zmene. Tak si môžete predstaviť, aký tam bol frmol.
Aké boli tvoje pocity?
Môj pocit bol nováčikovský. Vyplašený. Po ohlásení požiaru všetci musíme vykonať výjazd do jednej minúty. Cesta pod majákom vodiča je obrovský adrenalín, veľké riziko a zodpovednosť. Neviete, do čoho idete. Očakávate oheň, ale neviete, v akom rozsahu je požiar. Keď sme prichádzali na miesto ohlásenia a videli sme už veľké plamene a dym z diaľky, tak sme si povedali: „ Ejha, pekný ohník, tak tu sa asi dlhšie zdržíme. Makneme si."
Čo je na práci hasiča najťažšie?
Neviem posúdiť, čo je najťažšie alebo najľahšie. Myslím si, že naša robota je ťažká, náročná po fyzickej a psychickej stránke. Musíte ovládať veľa odborností a zdokonalovať sa v nich. V hasičskom zbore sú zdravoťáci, lezci, pilčíci, obsluhovatelia výškovej a špeciálnej techniky, vodiči motorových člnov, ale aj chemici, potápači a psychológovia.
Ako vyzerá klasický výjazd?
Po ohlásení udalosti na tiesňovú linku 150 alebo 112, operačný dôstojník získa čo najviac informácií o udalosti od ohlasovateľa a nariadi výjazd počtu techniky a počet príslušníkov, ktorí pôjdu na zásah. Hasiči sa spúšťajú po sklze (tyči). V garážových priestoroch je v pohotovosti hasičská technika, ktorá je pripravená na výjazd. Pred nasadnutím do vozidiel sa musia hasiči obliecť do zásahových odevov.
Musíte byť veľmi rýchli…
Áno. Od vyhlásenia poplachu toto všetko musia hasiči stihnúť do jednej minúty.
Mávaš niekedy strach?
Iste, že mám niekedy strach. Ale nie je strach, ako strach. Naučil som sa ho prekonávať. Každý abnormálny strach môžete prekonať tým, že si pripomeniete, že vaše podvedomie obráti všetky okolnosti vo váš prospech a splní všetky túžby. Strach nie je napokon nič iné ako obsah myšlienok. Myšlienky majú tvorivú silu.
Spomínaš si na svoj najťažší výjazd?
Tých výjazdov bolo veľa. Či už to boli bytové požiare s evakuáciou ľudí, požiar hotela, kde sa v horiacom a zadymenom objekte vyhľadávali osoby. Dopravné nehody, kde sú ťažko zranené deti, dopravné nehody autobusov či hromadné nehody. Vytekanie chemickej látky z vagóna cisterny na železnici, pád vojenského vrtuľníka alebo lietadla. Lesné požiare v sťaženom horskom teréne, povodne, požiare v objektoch, kde hrozil výbuch, ale aj podozrenie na výskyt antraxu. Zložitý bol aj zásah vytiahnutia teliatka zo studne, ktoré tam spadlo.
Najviac ostávajú v pamäti tragédie, nešťastia, úmrtia či strata majetku. Keď voda odnesie všetko, čo ľudia za svoj život nadobudli. To je zúfalstvo a nemohúcnosť. Najviac v mojej mysli ostávajú dopravné nehody, keď chcete tak veľmi pomôcť, ale už sa nedá. Najhoršie je, ak na miesto tragédie prídu najbližší príbuzní. Vidíte a počujete ich reakcie na úmrtie svojich detí, manželiek, manželov, otcov a matiek. Tento film mám vždy v pamäti a ťažko sa maže z mysle.
Aký je pocit zachrániť ľudský život?
Počas zásahu si neuvedomujem, že zachraňujem životy ľudí a zvierat. Berieme to ako samozrejmosť, ako prácu. Som tu, aby som pomáhal. Ten zvláštny pocit príde až potom. Najviac si uvedomím záchranu vtedy, keď nám poďakujú za všetko, čo sme pre ich záchranu urobili. Vždy ma poteší, ak si ľudia vážia a ocenia prácu hasičov na Slovensku.
Berieš svoju prácu ako posolstvo?
Hasič je človek, ktorý je pripravený znášať nie len psychicky, ale aj fyzicky to, čo by ostatných ani nenapadlo. Odkiaľ ostatní utekajú, tam hasič prichádza. Hasič je ten, ktorého vyzerajú, keď ľudia strácajú nádej. Hasič je ten, ktorému veria, že zvládne to, v čom ľudia pohoreli. Ak toto je posolstvo, tak áno, moja práca je posolstvo.
Čítajte tiež:
Nová šéfredaktorka Zvolen24.sk v ROZHOVORE: Nikdy nebudú všetci spokojní
Voda v domoch aj popadané stromy: Kvôli búrkam v kraji zasahovali desiatky hasičov
