Zvolenčan Miro lieči muzikoterapiou. Vďaka hudbe ľudia prekonávajú bariéry

Zdroj: archív Mira Randušku

Zvolenčan Miro Randuška sa už dvadsať rokov venuje muzikoterapii. Vďaka nej pomáha aj deťom so špeciálnymi potrebami, ktoré sú vďaka hudbe aktívnejšie a začnú sa ináč prejavovať. Najväčšie pokroky pritom spočívajú v maličkostiach a veľkým úspechom je pre neho už radosť detí a úsmev po každej hodine. Mira jeho práca naozaj napĺňa a má pre neho zmysel, keď vidí hoci len malé zmeny k lepšiemu.

Ako ste sa dostali k muzikoterapii?

Vždy ma lákali bubny, no nebol som dobrý bubeník, lebo som vymýšľal. Pre kapelu to nie je dobré, pretože potrebuje pevnosť a nejakú stabilitu. To som ja nemal. Neskôr sa ku mne dostali rôzne informácie a zistil som, že bubon, rytmus a hudba dokážu meniť správanie a prežívanie. Začalo ma to lákať. Veľkou náhodou som sa dostal k dvom knihám o muzikoterapii. Boli to prípadové štúdie. Najskôr som si hovoril, že je to blbosť. Keďže kniha bola v angličtine, prechádzal som ňou dosť dlho. Po roku mi došlo, že toto je ono. Tým, že som si to dlho prekladal, som mal pocit, že viem o tom veľa. Chcel som to skúsiť. Ak máte malý nástroj, ktorý dokáže pomôcť, zlepšiť niekoho správanie a prežívanie, tak máte nutkanie to spraviť.

Aká bola teda vaša prvá terapia?

Išiel som do jedného zariadenia, kde som to chcel vyskúšať. Bola tam úžasná psychologička, ktorá mi to povolila. Stala sa zvláštna vec. Dala mi možnosť pracovať s jedným mladým autistom. Mal som len dva bubny a nič viac. V terapii ide predovšetkým o nadviazanie kontaktu. Autisti majú svoj svet, do ktorého sa mi ťažko dostávame. Čo je však zvláštne, že hudbu vnímajú ináč. Je to jeden z mála spôsobov, ako sa k nim dostať. Chlapec prišiel, zobral si bubon, zabúchal, položil a odišiel. Udialo sa to asi štyrikrát a potom som sa sním skúšal nejako spojiť. Pri šiestom sedení prišiel zabúchal a pozrel sa na mňa, pričom očný kontakt je u nich výnimočný. A hrali sme spolu. Psychologička bola veľmi prekvapená, čo sa udialo za takú krátku dobu.

Odvtedy sa venujete muzikoterapii naplno?

Áno. V roku 1997 som založil občianske združenie Drumbla a začal som robiť muzikoterapiu. Mal som nejaké projekty, chodil som po rôznych zariadeniach. Ľudia zrazu videli, čo je muzikoterapia, že to nie je len púšťanie relaxačného cédečka. Treba s nimi robiť a oni hrajú. Robím teda väčšinou aktívnu muzikoterapiu. Ľudia majú na výber rôzne hudobné nástroje, podľa toho, aký je cieľ terapie. Sú to elementárne nástroje, na ktoré dokáže zahrať každý. Hráte niečo pekné a zvyšuje sa aj vaše sebavedomie.

Absolvovali ste aj nejaké kurzy?

Je šialená vec, keď dostanete víkendový kurz a myslíte si, že ste muzikoterapeut. Je to dobré na to, aby ste sa tým oboznámili. Mne to však nestačilo. Hľadal som a našiel som v Čechách vzdelávania, ktoré sú dlhodobé. Podmienkou bolo byť psychológ alebo pedagóg, tak som si spravil špeciálnu pedagogiku a potom teda aj muzikoterapiu v rámci ďalšieho vzdelávania.

S akými ľuďmi pracujete?

Väčšinou sú to deti so špeciálnymi potrebami. To je tá podstata. Chodievam ale aj k seniorom. Tam je samozrejme trochu iný prístup. Musíte ísť na nich s tým, čo poznajú. Bubon tam neprejde. Snažíte sa k nim dostať cez ľudovú hudbu, čo sa dá veľmi jednoducho. Stačí píšťalka, na ktorej nie sú dierky. Len fúkate a dávate výšku tónu. Zlepší sa dýchanie a energia. Úplne jednoduchá vec a nespravíte žiadnu chybu. Robím ešte taký „zvláštny druh“ muzikoterapie, je to ale krátkodobý proces. Vediem rôznorodé skupiny, v ktorých sa ľudia vôbec nepoznajú a napriek tomu vo veľmi krátkom čase spolu hráme a tvoríme. Rytmus a hudba naozaj prekonávajú bariéry a komunikujete. Väčšinou sa aj vyrovnáva napätie. Robím tiež s rodinami, ktoré sú náhradné a starajú sa o deti. Alebo aj s chalanmi v resocializácii. Je tam široké vekové spektrum a tá skupina spolu trávi veľa času. Vďaka hraniu sa zbavujú napätia medzi sebou. Hudba bola stále, pri práci, pri oddychu a je to prirodzené.

V čom môže byť muzikoterapia ešte nápomocná?

Chodím do škôl s projektom Rytmus vašej školy, ktorý je zameraný na prevenciu šikany. Bubny odjakživa dávali ľudí dokopy. A aj v tomto prípade stmeľujú skupinu. Do školy donesieme 150 bubnov a deti hrajú, všetky spolu. Potom ten spoločný zážitok z tvorenia a prepojenia spolu s úspechom, že sme niečo dokázali, vám to nedá, dať niekomu facku.

Robíte aj individuálnu muzikoterapiu?

Pri individuálnej muzikoterapii ale používam akusticko-vibračnú metódu. Pri aktívnej vidíte hneď, čo sa v človeku odohráva a môžete reagovať. Robím ju radšej. Pri pasívnej to nevidíte a na hudbu môže mať rôzne reakcie. Je to veľké rezonančné lôžko SoundWave, čiže hudobný nástroj, na ktorý si človek ľahne. Tým, že ja na nástroj hrám, vzniká rezonancia a človek cíti vibráciu v tele. Telo sa dostáva do harmónie a je v dobrom a prirodzenom rozpoložení. Vtedy sa veci naprávajú. Uvoľní sa akékoľvek napätie, či už v tele alebo na duši.

Vidíte pokroky pri deťoch so špeciálnymi potrebami? Čo je taký najväčší úspech?

Úsmev po každom hraní. Nedá sa to ale presne povedať. Je to vždy terapia na dlhú dobu, ale cez hudbu a tým, že sú aktívni, to ide hlbšie. Každý jeden krok je veľký úspech. Pri hraní alebo potom sa deti začali prejavovať úplne ináč. Začali byť aktívnejšie, vyjadrovať sa o druhých. Sú to maličkosti, ale pre ne je to obrovský krok. Tým, že to spravia, povedia a prežijú, idú ďalej. V jednom zariadení sme hrali s deťmi v kruhu. Dievčina sedela mimo a nezapájala sa. Pozerala bez pohybu. Vybral som nástroj, ktorý má veľmi pekne znejúce tóny a dá sa na ňom veľmi ľahko improvizovať. Ako náhle začula ten zvuk, postavila sa, išla do stredu kruhu a začala sa hýbať a hrať. Po čase začala rozprávať a toto bol ten impulz, ktorý potrebovala. Prekonala priepasť.

Venujete sa hudbe aj mimo terapie?

Mám rád rôzne hudobné nástroje z celého sveta. Fascinujú ma úplne jednoduché nástroje. Hrozne sa mi páči berimbau, čo je jeden z najstarších nástrojov, hudobný luk. Je to kus dreva, palička, kamienok, tekvica, ale môžete na ňom robiť štyri rôzne rytmy naraz. To je úplne úžasné. Fascinuje ma aj fujara. Dokonca som si za pomoci majstra vyrobil aj svoju vlastnú.

V priloženej galérii si môžete pozrieť Mirove fotky pri práci!