Zvolenčanom išlo v exotickom raji o život (4)

Nedočkavosť i neutíchajúca túžba schladiť si telá po tropickej noci hneď ráno v ešte nezovretom oceáne viedla k tomu, že som spolu s ďalším členom našej výpravy úplne zabudol na bezpečnosť. Zrazu to však prišlo a zavalila nás neuveriteľná megavlna. Predošlý diel cestopisu [link=http://www­.zvolen24.sk/clan­ky?extend.130108_Zvo­lencanom-islo-v-exotickom-raji-o-zivot-(3)]ČÍTAJTE TU![/link]

[color=#ff3300]­[size=14]V ča­jovom raji[/size][/color] Po vyše týždni strávenom na tropickom juhu Srí Lanky, za šera konečne prichádzame do čajového raja Nuwara Eliya. Mesto leží v doline vo viac ako 2000-metrovej výške a je doslova okupované tými najmalebnejšími zelenými stráňavami, aké sme videli. Pred dvomi storočiami sa o jeho vznik postarali Briti, ktorí kolonizovali celý ostrov. Dodnes tam vidno ich stopu a tak nečudo, že je nazývané aj „Malým Anglickom.“

[blockquote]Naj­väčšou devízou je však to, čo nájdete až za Nuwarou. Prakticky zo všetkých strán ju lemujú čajové plantáže, ktoré sú fotogenickejšie ako bársktorá manekýnka. Malebné kríčky, obdarené sviežimi lístočkami, po spracovaní dávajú jeden z najlepších čajov na svete. Prospieva mu čistý vzduch, výrazná stopka hnojivám, ručný zber, veľká nadmorská výška i ideálne počasie. Non-stop hojdačka mrakov a slnka s hmlami je totiž pre tento nápoj ako stvorená. Tú naplno zažívame pri výlete do strmých hôr, tam, kde končí civilizácia. [/blockquote] Stiesnená cestička sa vinie, čoraz vyššie a vyššie. A aj keď naše telá dostávajú poriadne zabrať, zmysly sú tak sústredené na okolitú krásu, že fyzickú bolesť necítime. Trekujeme po málo známej, ale o to krajšej trase. Po ceste za tiahnúcou sa obcou Shantipura ešte tu a tam vidíme zopár chatrčí domorodcov. Sú z nás nadšení. V každej osade, ktorou prechádzame, vychádzajú na verandy, mávajú, kričia, smejú sa na nás až dopopuku.

[color=#ff3300]­[size=14]Na konci sveta[/size][/co­lor] Bielu tvár v týchto miestach zaručene len tak nezazrú a tak majú postarané o nedeľné kino. Deťom dávame slovenské cukríky, perá, nálepky. Majú z nich takú radosť, ako keby práve vyhrali dajakú limuzínu. Z očí im sála do duše prenikajúca vďačnosť, v hrudi ešte nemajú namiesto srdca, čiernu dieru – ako to čoraz intenzívnejšie vidíme pri našich školákoch. Opúšťame ich, no spomienky na tieto anjelské tváre sa nám nadlho vrývajú do pamäte. Potom však už nie je nič, iba ticho, drsná príroda a kopce široko-ďaleko posiate čajovníkmi.

[blockquote]Za takejto kulisy po jednom bolestivom omyle sa nám napokon podarilo trafiť až na vrchol zvaný Uda Radella, z ktorého sa dá precítiť pravdepodobne najkrásnejšia panoráma na celej Srí Lanke. Paralyzovaní výhľadmi sedíme, fotografujeme, točíme a cítime sa ako v dajakom rauši. Naplno si uvedomujeme, že príroda dokáže byť ten najväčší kumšt. [/blockquote] Potom však opäť vstávame, aby sme sa do hotela vrátili ešte predtým, ako sa z nitiek hmly vytvorí hustá guča a údolie zahalí nepreniknuteľná tma. Dole volíme inú trasu, pri ktorej zisťujeme, že cejlónske hory sú jednou veľkou čajovou fabrikou. Ďalší deň navštevujeme hneď tri a v najlepšej nakupujeme vyše dvoch kíl omamného, iba deň starého čaju.

[color=#ff3300]­[size=14]Non-stop solárko[/size][/co­lor] Našu výpravu po tomto zážitku čaká už len záverečný úsek celej púte. Tým je hlavné mesto Kolombo. Z hôr preplneným vlakom, visiac v otvorených dverách skorodovaného vagónu, postupne zliezame po skalných previsoch opäť dole – na juh. V metropole nás víta stará známa. Vysoko nad nami nám na šije praží tropická guľa, ktorá dokáže, ako šibnutím biča vyfarbiť pokožku do tónov prekrojeného jablka.

Prejdeme sa hlavným bulvárom, z posledných síl križujeme ulice, fotíme majestátne pamiatky. Slnko však naberá na sile a tak bočíme do Galle Face Green – najväčšej trávnatej plochy v hlavnom meste. Z jednej strany sa o kamene rozbíjajú vlny oceánu a vytvárajú neutíchajúcu relaxačnú muziku. Sprava sa rozprestiera dlhočizný park.

[blockquote]A po­medzi to sa tiahne promenáda s posedávajúcimi, pod dáždnikmi sa ukrývajúcimi zaľúbencami. Kolombo má však aj iné bonusy. Jedným z naj je gastronómia. Nájdete tam svetové kuchyne, po akých vám len srdce zapiští. Nás zaujíma ázijská strava a tak rad radom navštevujeme čínske, thajské, indické či srílanské podniky. Stojí to za to.[/blockquote] V ošumelej miestnosti pripomínajúcej závodnú jedáleň sa rajníc chytá zhrbená, zoschnutá starká. O chvíľu na stôl dostávame jedlo, za ktoré by táto drobnučká, zodratá tetuška u nás dostala doživotné angažmán v hociktorom päťhviezdičkovom hoteli. Ešte len sŕkame pariacu sa polievku, ktorá nám pripomína botanickú záhradu a už pred nami stojí desať mištičiek, ktoré doslova hrajú farbami a každá skrýva niečo iné.

[color=#ff3300]­[size=14]Jedlo ako požiar[/size][/co­lor] Červená šošovica, uvarený ananás či všakovaké semená. Všetko skrz-naskrz preniknuté pálivou omáčkou. Stačí hlt z národného jedla – ryže s kari – a v ústach sa vám začnú zažínať ohníky, ktoré poletujú krížom-krážom po hrtane až napokon v žalúdku zapaľujú ohnivú vatru. Jedlo pôsobí ako čert, ktorý vám nechce dopriať chvíľu oddychu a celý čas prikladá do kozubu. Napchávame sa vyše hodinu, na plné obrátky nám šliapu všetky zmysly. Po potrasení rukami s novými kamarátmi napokon v gastronomickej nirváne odchádzame naplnení zrejme všetkými arómami a chuťami sveta.

[blockquote]Nečudo, že zabúdame na čas. Zisťujeme, že ak ihneď nenasadneme na autobus idúci na letisko, možno do Európy sa ani nedostaneme. V strese zastavujeme po zuby ozbrojených policajtov. Tí nás zachraňujú a ako keby nič nám pripravujú posledné cejlónske prekvapenie – rovno na hlavnej ceste zastavujú ten správny spoj. Vodič znamenia mužov zákona sprvu ani nechápe, sám celej situácii zjavne odmieta uveriť. [/blockquote] Svoju preplnenú mašinu však napokon spomalí a my k nemu za jazdy postupne naskakujeme s obrovskými batohmi na chrbtoch. V autobuse si ešte naposledy kupujeme jednu z miestnych kulinárskych špecialít, ako inak, zabalenú v papierovom vrecúšku poskladanom zo začarbaných školských zošitov. Vieme, že niečo na zahryznutie sa zíde, čaká nás poriadne dlhá cesta.