Z meškania na autobus vznikol skvelý nápad: Na zvolenskom gymnáziu je radosť študovať!
Za dobrými nápadmi sú často úplné náhody. Príkladom je aj (ne)obyčajný zážitok mladého študenta. Čo sa ukrýva za tajomným názvom „Projekt CP“?
Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene žije novými projektmi. Ten posledný je z dielne maturanta Mateja Mikliana (19), ktorý je známy originálnymi nápadmi. Škola sa aj vďaka nemu od pondelka pýši dotykovou obrazovkou, ktorá slúži študentom na vyhľadávanie dopravného spojenia. Koniec výhovorkám o zmeškanom autobuse? Tým sa potenciál projektu ani zďaleka nekončí!
Ako vznikol tvoj nápad? Bol som na autobusovej stanici vo Zvolene a meškal som. Nevedel som, kedy mi ide autobus, nemal som vtedy prístup na internet. A všimol som si na stanici dotykový kiosk. Našiel som si spoj a stihol som autobus. Povedal som si, prečo by sme niečo také nemohli spraviť aj u nás? To bola prvotná myšlienka. Pretože hŕba našich študentov sa nepripojí na internet v škole, počítače sú neustále obsadené a oni môžu ľahko zmeškať autobus.
Neodradilo ťa, že ide o finančne náročný projekt? Doma som si vtedy sadol a googlil. Dal som si spraviť nejaké cenové ponuky. Jeden kiosk bol nesmierne drahý, v rozmedzí niekoľkých tisícov. No tak som ten nápad nechal tak, že na to nebudú peniaze. A potom sme mali hodinu informatiky a preberali sme tam práve tieto dotykové zariadenia. A vtedy som si pomyslel, že to nie je možné, aby sme si to sami nedokázali spraviť. Zavolal som nášmu bývalému študentovi, ktorý maturoval pred rokom, Filipovi Čonkovi a spýtal som sa ho, či by sa nejakým spôsobom nedal prepojiť dotykový panel s malým počítačom. A on odpovedal, že to nie je problém.
Ako si to dotiahol do úplného konca? Šiel som za pani riaditeľkou, ona s tým súhlasila a všetko schválila. Ja som jej povedal, že tento projekt budeme realizovať z peňazí mimo školy, aby to našu školu nijako finančne nezaťažilo.
Ako sa ti podarilo zohnať sponzorov? Prvým veľkým sponzorom bola pani primátorka mesta Zvolen, Lenka Balkovičová, s ktorou máme len skvelé skúsenosti a veľmi dobré vzťahy. Tá bola týmto projektom nadšená. Druhým významným sponzorom bol europoslanec, pán Vladimír Maňka. No a ostatné veci okolo toho zafinancovala naša škola.
Od začiatku si mal presnú víziu ako to má celé vyzerať? Ten projekt mal viacero podôb. Najprv to malo byť na úplne inom mieste a mal to byť len obyčajný panel. Potom sme si povedali, že to treba nejako oživiť, tak sme vymysleli sadrokartónové kruhy dookola podsvietené. Vo finále, keď sme pre tento projekt našli aj vodnejšie miesto, sme si povedali, že to chceme ľahšie a jednoduchšie. Nakoniec sme vymysleli obdĺžnik, dookola podsvietený svietiacimi led pásikmi, v ktorom je zapustený dotykový panel.
**Bolo potrebné to všetko naprogramovať, aby to fungovalo a zároveň slúžilo len na túto jednu vec a nie na hlúposti študentov. Bolo ťažké učiniť niečo také?* V konečnom dôsledku to Filip programoval dva týždne, lebo nie je ťažké naprogramovať systém, ktorý ti otvorí len jednu stránku, ale je ťažké naprogramovať to tak, aby sa z tej jedenej stránky nedalo prejsť nikam inam. S tým, že študenti sú brutálne vynaliezaví.
Grafika celého projektu je veľmi hravá, farebná a jednoduchá. Kto ju navrhoval? Grafiku nám robil študent nášho gymnázia, Tomáš Šišmiš, ktorý ju navrhol naozaj úchvatne, za čo mu veľmi pekne ďakujem. Návrh potom išiel do tlače, kúpil sa panel, zapustilo sa to a minulý piatok sme to spolu so zástupcom riaditeľky, Jozefom Výbohom, celé namontovali. Trvalo nám to niekoľko hodín, ale stálo to za to a bola to veľká zábava.
Ako to celé funguje? Zapínanie, vypínanie. Alebo to beží non-stop? Je tam časová schránka. Funguje to tak, že počítač beží neustále, no a monitor a tie pásy sú napojené na časovú schránku, ktorá sa sama zapne každé ráno o pol siedmej a vypne večer, keď už v škole nie sú študenti. Takže cez noc a počas víkendov a sviatkov do toho šťava nejde a tým šetríme energiu.
Myslíš, že by to mohlo mať do budúcna aj nejaké širšie využitie? Samozrejme! Toto je len prvotné využitie. Ale časom by som chcel, aby sa tam nahrávalo suplovanie, stránka školy a ak všetko pôjde tak ako má, tak by sa tam žiaci mohli aj zapisovať na obedy. Rovnako si predstavujem, že by sa tam mohli nahrávať rôzne ankety. Napríklad anketa čo študentom chutí, alebo nechutí v jedálni. Časom to má obrovské využitie a veľký potenciál a môže sa to využívať na čokoľvek.
A čo by si chcel odkázať študentom, ktorí si myslia, že je to zbytočnosť? Odkázal by som asi to, čo pri každom našom projekte. Keby to malo pomôcť čo i len jednému študentovi, ktorý mešká na autobus alebo vlak, tak to má význam. Keby to malo pomôcť len pár ľuďom, tak budem rád.
Na projekt sme sa opýtali riaditeľky gymnázia Evy Chylovej: „Predovšetkým chcem poďakovať Maťovi aj kolegovi zástupcovi, že tento projekt dotiahli do úspešného konca. Naviac chcem vyjadriť obdiv, že máme žiakov, ktorým na našej škole záleží a ktorí sami iniciatívne prichádzajú s nápadmi. Tomuto nápadu som sa veľmi potešila.“
O svoje dojmy a pocity sa s nami podelil aj zástupca riaditeľky školy Jozef Výboh: „Matej vždy prichádza s dobrými nápadmi. Jeho predstavy sú však veľkolepé a rozšafné. Keď sme zhodnotili finančné možnosti, ktoré máme, tak sme to museli skresať a zminimalizovať. Ale myslím, že to vyšlo veľmi dobre a môžeme byť so sebou spokojní.“
Čítajte tiež:
Zvolenskí zmrzlinári si mädlia ruky. Príchuť, na ktorú ľudia pod Pustým hradom nedajú dopustiť
Nadšenci jazdy na dvoch kolesách sa dočkali: Zvolenské námestie zaplnili bicykle! FOTO
