Burič z roku meruôsmeho
Pred 110 rokmi zomrel v Drienove učiteľ Ján Rotarides, ktorý spolu s básnikom Jankom Kráľom viedol ľud hontianskeho kraja do revolučného boja v marci 1848.
Pôsobenie učiteľa a kultúrneho dejateľa Jána Rotaridesa sa spája s hontianskym regiónom. Narodil sa 15. februára 1822 v Horných Rykynčiciach (okr. Krupina) a bol učiteľom v Dolných Príbelciach (okr. Veľký Krtíš), kde ho navštevoval známy štúrovský básnik Janko Kráľ.
Janko Kráľ prišiel do Príbeliec aj 15. marca 1848, keď sa v Uhorsku rozhoreli revolučné boje, ktoré sa v tomto meruôsmom roku šírili zo západu Európy. Nové myšlienky prešli celým duchom „divného Janka“, ktorý bol v tom čase advokátskym pomocníkom v Pešti. Pre revolučné ideály nadchol aj svojho priateľa Rotaridesa a obaja sa 25. marca 1848 postavili na čelo vzbúreného ľudu s revolučnými veršami na perách: „Nad našou krajinou započalo svitať, bračekovci, poďme slobodu si pýtať!“
Významný slovenský literárny historik Milan Pišút k tejto udalosti napísal: „Spolu sa rozhodli, že pôjdu do okolitých dedín rozhlásiť, že už ľudia na robotu chodiť nemusia, že urbárne (poddanské) lesy a pasienky patria im a že v školách sa bude učiť po slovensky. Sedliaci, samozrejme, šli za Kráľom a Rotaridesom, pálili urbárske listiny a obsadili panskú krčmu. Na druhý deň šli na koňoch a so zástavou s umrlčou hlavou do ďalších obcí, pričom strieľali do panských dvorov. Janko Kráľ, tak ako Petöfi v Pešti, deklamoval pred zhromaždeným ľudom svoju revolučnú báseň (Krajinská pieseň). Počítal s tým, že povstanie sa rozšíri z dediny do dediny, že ľud si privlastní panské majetky a že ich bude spravovať sám. Ale podžupan Hontianskej stolice skoro zakročil. Poslal proti vzbúrenému ľudu stotinu cisárskych dragúnov, ktorí obkľúčili ľud a zajali básnika Kráľa i Rotaridesa.“
Po piatich dňoch, 30. marca 1848, sa obaja revolucionári dostali do rúk dragúnov, ktorí ich v Príbelciach zatvorili do murovanej zvonice, zbili a chceli ich hneď na mieste obesiť. Vojaci sa však predsa len zľakli rozhnevaného ľudu, neodvážili sa Kráľa a Rotaridesa povesiť, ale v okovách ich zaviedli do väznice v Šahách. Janko Kráľ sa dostal na slobodu v januári 1849, jeho revolučného druha deportovali do peštianskeho žalára, z ktorého sa dostal až po stíchnutí revolúcie. Tieto ťažké dni zachytil sám Janko Kráľ v básni Šahy a neskôr, takmer po storočí, sa k tejto téme vrátil aj básnik Ján Rob Poničan v poéme Divný Janko.
Tvrdosť väzenského života sa odrazila na Rotaridesovom duševnom zdraví. Keď sa jeho myseľ znova dostala do normálnych koľají, učil v novohradskej dedinke Lentvora (okr. Lučenec) a napokon viac ako štyri desaťročia, od roku 1856 do svojho úmrtia 8. decembra 1900 v Drienove na juhovýchode Krupinského okresu. Jeho hrob na miestnom cintoríne bol dlho zanedbaný, opravili ho až v roku 1969.
Ján Rotarides ako učiteľ bol obetavým zástancom slovenského jazyka a od tohto boja za slovenčinu neustúpil až do konca svojho života šíriac slovenskú národnú kultúru.
Foto z knihy Jaroslava Rezníka Po literárnych stopách na Slovensku.