FOTO: Sliač je mestom už takmer polstoročie. Vedeli ste, že vznikol z 2 dedín?

Keď sa povie Sliač, asi každému napadnú kúpele. Aká je však história tohto mesta medzi Bystricou a Zvolenom?

Sliač, ležiaci uprostred Zvolenskej kotliny, sa už takmer polstoročie môže pýšiť prívlastkom mesto. Tento štatút získal v roku 1969. Pred tým však bol dlho obcou a ešte skôr, v stredoveku, dvoma dedinami – Hájnikmi a Rybármi. Obe boli lénami kráľa a ich obyvatelia poddanými, ktorí pre panovníka lovili zver a ryby. V stredoveku však už ľudia poznali aj tamojšie liečivé pramene. Najstaršia písomná zmienka o nich pochádza z roku 1244, z čias kráľa Belu IV.

Ako sa píše na stránke olta.sk, od polovice 15. storočia sa o sliačskych prameňoch zmieňuje mnoho významných učencov a spisovateľov – napríklad Aeneas Sylvius, apoštolský nuncius na dvore kráľa Mateja Korvína (1458–1490) v Budíne, Juraj Agricola (pôvodom Nemec), hlavný mešťanosta a mestský „fyzikus“ mesta Banskej Štiavnice, Juraj Wernher – „otec uhorskej balneografie“ a mnohí ďalší.

Popularita vďaka osobnostiam

Sliač ako kúpele začali slúžiť niekedy v 16. respektíve v 17. storočí. V 19. storočí patrili medzi najvyhľadávanejšie kúpele Uhorska. Za svoju popularitu a príťažlivosť vďačili liečivým účinkom svojich minerálnych vôd a návštevám významných osobností politického, hospodárskeho a kultúrneho života. Liečili sa tam napríklad básnik Pavol Országh Hviezdoslav, maďarský revolucionár Lajos Kossuth, rakúsky dramatik Franz Grillparzer, česká spisovateľka Božena Němcová, prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ruský štátnik Nikita Chruščov. Okrem toho stojí za zmienku i návšteva kambodžského princa Norodoma Sihanuka.

V polovici 19. storočia stála v kúpeľoch Sliač už aj jednoposchodová kúpeľná budova so štyrmi bazénmi: Panským (Herrnbad) s najvyššou teplotou, Meštiackym (Bürgernbad), Sedliackym (Bauernbad) a studeným, nazývaným ľudový, ktorý mal najnižšiu teplotu. Všetky bazény boli postavené priamo na prameňoch. V tom čase boli postavené už aj dva hotely – Bratislava a Detva. Obľube sa tešili aj dva súkromné domy, prispôsobené na ubytovanie hostí – Thököličkin dom (dnes na jeho mieste stojí liečebný dom Amália) a Szeréničkin dom.

V roku 1930 dobudovali modernú reštauráciu (dnešná Spoločenská dvorana) a zároveň sa začalo s výstavbou liečebného domu Palace (ukončený až v roku 1943). V roku 1931 bol prestavaný hotel Slovensko, ktorý bol pôvodne postavený už v roku 1873.

Desaťročia chradnú

Aj po II. svetovej vojne navštívili kúpele mnohé osobnosti slovenského politického, spoločenského a kultúrneho života. Patria medzi nich Ján Smrek, Pavol Horov, Ferdinand Gabaj, Janko Alexy, Martin Benka, Ľudovít Fulla, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Mikuláš Huba a mnohí ďalší.

Dnešnú podobu s dominantným komplexom Palace majú kúpele Sliač z 30. rokov 20. storočia. Moderná, rozsiahla balneoterapia – Kúpeľný dom, bola dokončená v roku 1960 a v roku 1995 sa k nej pripojila nová balneoterapeutická budova.

Kúpele však už minimálne dve desaťročia chradnú, na druhej strane sa ale rozvíjajú časti Hájniky a Rybáre, kde sa najmä v uplynulých rokoch investovalo do obnovy a výstavby domov, infraštruktúry a procesom obnovy prešlo aj civilné a vojenské letisko, ktoré bez prerušenia funguje prakticky od 40. rokov 20. storočia.

Pozrite si v priloženej fotogalérii zábery zo Sliača!

Zdroj: TASR