FOTO: Zvolenčan Martin nezaváhal a zachránil ľudský život. Dočkal sa pocty od Kisku

Zdroj: archív Martina Ďuricu

Mladý Zvolenčan Martin Ďurica spolu so svojím kamarátom zachránili život človeku, za čo získali aj medailu a uznanie od prezidenta Kisku. Samozrejme, si to veľmi váži, hoci vtedy nevnímal, že spravil niečo výnimočné. Prvá pomoc podľa neho niekedy spočíva v maličkostiach, ktoré dokážu zachrániť život. Pristaviť sa pri nehode je pre neho automatické, za čo vďačí Červenému krížu. Je totiž jeho súčasťou a veľa sa v ňom naučil.

Získali ste medailu za záchranu života. Za aký čin to bolo?

Bolo to za čin, ktorý sa udial v roku 2016. S kamarátom a kolegom Jakubom sme cestovali do Nových Zámkov na súťaž prvej pomoci, kde sme mali robiť rozhodcov. Cestou náš rýchlik narazil do auta na neoznačenom železničnom priecestí, kde neboli závory ani žiadna svetelná signalizácia. Nebolo cítiť náraz, len keď sme zastali, všimli sme si, že sa tam niečo deje. Vyšli sme von a videli sme okolo zdemolovaného auta stáť desať ľudí. Nerobili nič, tak nás ako zdravotníkov pustili k autu. Pán bol zakliesnený v aute a museli sme ho tam stabilizovať. Keď sme prišli, nekomunikoval a nedýchal dostatočne. Polohovali sme ho a fixovali mu krk. Neskôr ho záchranná služba dala na nosidlá, mal krvácanie do brušnej dutiny.

Nespanikárili ste? Vedeli ste hneď, čo máte robiť?

Nie. Červený kríž ma naučil, že sa zastavím pri každej nehode a spýtam sa, či treba pomôcť. Automaticky sme išli von. V peňaženke som mal aj rukavice, odvtedy ich nosím všade. Nikdy sme s kamarátom spolu neošetrovali v skutočnosti, ale nezaváhali sme ani na sekundu.

Bolo to vaše prvé reálne ošetrovanie?

Predtým som bol vo Zvolene na námestí svedkom epileptického záchvatu. Boli tam nejakí ľudia, ale zastavili sme sa a spravili sme, čo bolo treba. Pred dvomi týždňami som zase pomáhal pánovi, ktorý bol značne pod vplyvom alkoholu.

Čo pre vás znamená toto ocenenie?

Je pre mňa zatiaľ najcennejšie, ktoré som v živote dostal a veľmi si ho vážim. My sme to však nevnímali ako niečo veľké. Niekedy spočíva prvá pomoc v maličkostiach. Stačí záklon hlavy a tomu človeku to zachráni život. Brali sme to automaticky. Nemysleli sme si, že sme spravili niečo výnimočné, za čo by sme mali byť ocenení.

Ako dlho ste už v Červenom kríži?

Asi od roku 2012. Venujem sa prvej pomoci už od základnej školy, keď sme chodili na zdravotnícke súťaže. Teraz ich už organizujem ja. Počas strednej školy som postupne začal fungovať v Červenom kríži aktívnejšie. Spravil som si rôzne kurzy a snažil som sa vzdelávať. Nielen v prvej pomoci, ale aj v základoch z urgentnej medicíny. Nemám síce na to vysokú školu, ale nejaké veci sa dajú naučiť.

Nechceli ste študovať medicínu?

Chcem, ale skôr urgentnú a dúfam, že sa mi to aj splní. Chcel by som to však zvládať ako diaľkové štúdium popri práci. Záchranárstvo ma baví.

V Červenom kríži ste teda ako dobrovoľník?

Áno, pretože profesionálny zamestnanci sú len riaditeľ a úradníci. Fungujem ako predseda územnej rady mládeže. Mám na starosti mládež v okrese Zvolen, Banská Bystrica, Brezno, Detva. Snažíme sa mladých motivovať, aby sa učili, ako pomôcť. Robíme rôzne aktivity a ukážky záchrany života. Chodíme aj do škôl a snažíme sa dostať prvú pomoc do povedomia mladých ľudí.

Má mládež záujem zapájať sa do činnosti Červeného kríža?

Ľudí to musí baviť. Sú niektorí, čo prídu, pozrú sa a zistia, že to nie je pre nich. Keď niekto robí v Červenom kríži, musí byť pre záchranárstvo zapálený. Mne sa smejú, že ja som už premotivovaný. Vždy som však staval na prvé miesto Červený kríž a potom ostatné veci. Vo Zvolene máme teraz asi 50 mladých, ktorí sa zapájajú a venujú sa prvej pomoci. Na začiatku ich preškolíme a potom s nimi pracujeme na rôznych akciách.

Máte čas aj na iné záľuby?

Rád športujem a sem tam vypadnem s priateľmi vonka. Venujem sa zmiešaným bojovým umeniam a kondičnej príprave.

V priloženej galérii si môžete pozrieť Martinove fotky!