Fotograf spod Pustého hradu v ROZHOVORE: Som tu, aby som ženám zdvíhal sebavedomie
Zvolenský fotograf Martin Almáši (39) sa špecializuje na fotenie svadieb, no miluje aj zachytávanie dokonalosti okamihu u ľudí. Prečo si každý rok musí kupovať nové spoločenské topánky a čo všetko sa mu už pri fotení prihodilo?
Martin sa priženil do Zvolena pred viac ako desiatimi rokmi. Rozhovor s jeho manželkou Zuzkou ste si už u nás prečítať mohli. Tá totiž šije bábky, ktoré liečia dušu. Fotograf sa sám charakterizuje ako človek, ktorý je na tomto svete preto, aby ženám zdvíhal sebavedomie. Najviac sa však venuje svadobnej fotografii.
Ako vyzerali tvoje začiatky s fotoaparátom v ruke?
Foteniu sa venujem v podstate od mojich 14 rokov. Začal som tak, že od dedka som dostal fotoaparát, ešte na kinofilm. Taký úplne staručký, teraz je to módne. Fotil som napríklad v škole, proste všetko – bez rozmyslu. Postupne som zistil, že ma baví fotiť ľudí a šiel som viac do reportáže.
Potom som mal veľmi veľa rokov prestávku. Prichádzal digitál, a ten som odmietal používať. Pretože som bol vychovaný na filme – farebnom aj čiernobielom. Sám som si vyrábal fotky a vyvolával filmy.
Prečo si nechcel fotiť na digitál?
Pretože kvalita digitálu v tej dobe ešte vôbec nedosahovala kvality kinofilmu. Bolo to len v plienkach. Avšak ľudia chceli fotky okamžite, lebo to bolo moderné. Aj ja som neskôr mal digitálny kompakt, ale nie na serióznu robotu. Len na také cvakanie. Vtedy som mal útlm a asi osem rokov som nefotil.
Trochu ma síce odrádzala aj cena, ale skôr to bolo o tom, že s filmom som dokázal čarovať. Vedel som robiť cross proces. To je proces, pri ktorom sa diapozitív vyvolá inak, než je dané výrobcom. Tým miešaš farby a ako keby zmeníš realitu. Už sa to robí na počítači. Funkcia je veľmi obľúbená na Instagrame. Ja som to vedel robiť s filmom.
Teraz fotím už šesť rokov na digitálnu zrkadlovku.
Prečo si sa po toľkých rokov vrátil k tvojej záľube?
Jednak digitálna technika už dospela do štádia, že mi to začalo vyhovovať. A na druhej strane som chcel zas začať fotiť ľudí. Nie len kompaktom voľne cvakať.
Akým štýlom fotky sa venuješ najviac?
Fotím ľudí. Najviac svadby. V zime, keď je tých svadobných fotení menej, robím tehotenské fotky, portréty a podobne. Veľmi sa zaujímam o reportážnu fotku. Baví ma fotiť rovnaké veci iným spôsobom.
Máš v rámci svadobných fotení nejaké zaujímavé zážitky?
Napríklad som fotil jeden pár Slovákov, ktorí žijú v Taliansku, no zobrať sa prišli na Zvolenský zámok. Dohodli sme sa, že sa stretneme v danú hodinu. Písali mi, že budú chvíľku meškať. No chvíľkové meškanie sa zmenilo na 45 minútové. Bol to obrovský časový tlak, ale s tým nemám problém, keďže celá svadba sa odohráva pod časovým tlakom – nedá sa zopakovať veľa vecí. Každopádne, odo mňa meškali 5 minút na obrad, ale ubezpečil som ich, že to spôsobí iba väčšie napätie v sále (smiech).
Taktiež bolo úžasné fotenie svadby nad Hriňovou. Napadol sneh, ale dole bolo sucho. Keď sme vyšli hore, tam bola úplná zima a šmýkalo sa. Vtedy som sa pár krát s technikou zrúbal (smiech). Ale samozrejme, aj ja a aj technika sme to vydržali.
Veľa fotografov spraví, kvôli dobrému záberu čokoľvek. Ako to je u teba?
V blate som ešte neležal. Ale dostal som sa už do rôznych polôh. Nie je problém si ľahnúť na zem, do snehu, postaviť sa do potoku alebo fotiť v daždi. Nebránim sa tomu, pretože chcem pre tých ľudí urobiť maximum. Oni si nebudú pamätať to, že ja som ležal na zemi, ale že záber vyzerá špičkovo. O to ide.
Jednoducho sa všade možne opieram. Potom vkuse mením oblek a spoločenské topánky vyderiem tiež veľmi rýchlo. Tie kupujem nové každý rok.
Ako vyberáš správne miesto pre svadobnú fotku?
S daným párom sa stretnem, porozprávame sa a zistím, akí sú ľudia. Následne hľadám miesto, ktoré sa k nim najviac hodí. Sú ľudia, ktorí majú radi mestský ruch a nevadí im, že budeme fotiť v kaviarni. No zas sú páry, ktoré majú radi prírodu. V tom prípade, je okolie Zvolena na to ako stvorené – dá sa úplne kdekoľvek. Samozrejme, že množstvo fotení sa robí na Zvolenskom zámku. Je naozaj romantický a krásny, či zvnútra alebo zvonku.
Utkvela ti nejaká svadba v pamäti?
Nikdy svadby neporovnávam. Môžem fotiť v dedinke na východnom Slovensku, o ktorej som nikdy nepočul a vzniknú tam úžasne fotografie. Rovnako pekné, ako napríklad v Betliari. Snažím sa vyzdvihnúť krásu a jedinečnosť ľudí, ktorých fotím. Milujem emócie, preto vlastne robím svadby.
Ale priznávam, že zaujímavé sú svadby, pri ktorých pár žije už dlhšiu dobu v zahraničí a spraví si to inak, ako je na Slovensku zvykom. Všimol som si, že dosť je moderných svadieb a ubúda tradícií. Je množstvo záhradných svadieb.
Čo pre teba znamená fotografia?
Fotografia je, keď zmrznem jeden jediný okamih v živote človeka a tou jednou fotkou dokážem vyrozprávať príbeh. Aj keď ja hovorím, že nehľadám jeden dobrý záber, ale príbeh rozprávam celou sériou reportážnych fotiek. Je to zmrznutie emócií v jednom okamihu na neskutočnú dobu. Ja v tomto okamihu hľadám jedinečnosť v detailoch a výnimočnosť ľudí, ktorých fotím.
Portrétne fotky fotím, ako keby som niekto, kto iba prechádza okolo a vidí dvoch ľudí v objatí a bozkoch. Aj keď im pomáham dotvárať pózy, aby vyzerali dobré pre kameru. V tom som dosť náročný, to je pravda. Jednoducho zachytávam ich intimitu. Keby som sa mal charakterizovať jednou vetou, tak by som povedal – som na tomto svete preto, aby som ženám zdvíhal ich sebavedomie. A ako hovorím – každý dobrá fotografia môže rozprávať príbeh, dovoľte mi povedať ten váš.
Pozrite si Martinove dychberúce zábery v našej fotogalérii!
Čítajte tiež:
FOTO: Zvolenský tréner Rudo v ROZHOVORE: Niekedy sa v posilke chytám za hlavu
FOTO: Mladý basketbalový talent: Zvolenčanka Marcela mieri do extraligy
