Haflingy - malé kone s veľkým srdcom - sa predstavili v Kováčovej
Malé kone s veľkým srdcom. Tak zvyknú nazývať haflingy, plemeno, ktoré vyšľachtili v južnom Tirolsku. Meno dostali po jednej z tamojších dedín.
Predpokladá sa, že hafling vznikol krížením domácich horských koní s importovanými koňmi arabskými. Ako zakladateľ plemena sa uvádza žrebec Folie, ktorý prišiel na svet v roku 1874 ako žriebä domácej, alpskej kobyly a arabského plnokrvníka. Rozšíril sa po celých alpských veľhorách a v roku 1990 si čistokrvné haflingy našli cestu aj k nám, na Slovensko. Medzi jeho chovateľov patrí i Jozef Puškár z Kováčovej. Prečo sa rozhodol práve pre haflingy? „Sú to nenáročné, odolné koníky, s pokojnou povahou, učenlivé, inteligentné, výborne si rozumejú s deťmi, sú spoľahlivé, húževnaté, pracovité,“ vysvetlil nám zvýšený záujem o chov haflingov. „Využívame ich na bežné hospodárske práce, ale zapriahame ich aj do koča pri svadbách, alebo ak prejavia záujem rekreanti z neďalekých Kaskád.“ V sobotu sme mohli tieto kone obdivovať na Dni haflinga, ktorý sa už po druhýkrát uskutočnil v Kováčovej za účasti vyše 20 týchto konských blondiakov, keďže k ich typickým črtám patrí hnedá farba a biela, sťa ľanová hriva a chvost. Pri predstavovaní sme často mohli počuť, že je koník nepredajný. Ako tomu máme rozumieť? – pýtame sa Jozefa Puškára. „Tieto haflingy sú akoby členmi rodiny. Chovateľ sa ich ťažko zrieka, jednoducho ich nepredá.“ A koľko taký hafling stojí? „Žriebä okolo 1 300 – 1 500 eur, dospelý kôň okolo 3 500 eur,“ hovorí Jozef Puškár. „Rozhoduje najmä pôvod a to, čo ten kôň ovláda.“ V Kováčovej sme sa mohli presvedčiť, že hafling je naozaj kôň do voza i do koča, ale dobre sa cíti aj pod sedlom. Elegantne skákal cez prekážky, poradil si s ťažkou kladou i vozom, mladí jazdci ukázali, že pri jeho pokojnej povahe sa výborne hodí na akrobatické i westernové jazdenie, ako i pri liečebných procedúrach – hipoterapii. O tomto málo známom spôsobe liečby poinformoval početných divákov Július Perpits, ktorý sa venuje hipoterapii v Hradnej pri Očovej. „Mali sme aj my ponuku z liečebného ústavu Marína,“ povedal nám Jozef Puškár, „ale je to náročné, časovo by sme to nestíhali.“ Samozrejme, že ten, kto chce robiť hipoterapiu, musí prejsť patričnými školeniami a skúškami. Okrem haflingov sme mohli v Kováčovej vidieť aj ďalšie elegantné plemeno: frízske kone. Krásne, vysoké, vrané, s dlhou čiernou hrivou a dlhým chvostom… Tieto pochádzajú od brehov Severného mora, z Nemecka a Holandska, kde ich využívali v hospodárstve, ale aj vo vojnách, čím sa stali koňmi vskutku kráľovskými. S nástupom techniky však začali strácať na význame, až im hrozilo vyhynutie. Našťastie sa našli ľudia, ktorí si toto plemeno obľúbili a zachovali ho až do dnešných dní. V Kováčovej sa s frízskymi koňmi predstavili chovatelia z kysuckej dediny Svrčinovec. Vydarené podujatie – Deň haflinga – pripravila Slovenská asociácia chovateľov haflingov v spolupráci s Obcou Kováčová a pod záštitou predsedu Obvodného úradu vo Zvolene Miroslava Náhlika.
Jozef Sliacky
