Jeden svet 2010

V utorok a stredu sa v Dome kultúry ŽSR na Sokolskej ulici uskutoční medzinárodný festival dokumentárnych filmov o ľudských právach. Pripravuje ho zvolenský Filmový klub. Po oba dni sa uskutočnia dve pásma o 17. a o 19. hodine, na každé z nich je jednotné vstupné jedno euro.

Utorok, 7. decembra

V utorok o 17. hodine v prvom pásme premietnu tri filmy. Prvým je 26-minútový slovenský dokument Juraja Brocka Ako som mal začať 3. svetovú vojnu. Ide o portrét Karola Noskoviča, aktivistu Konfederácie politických väzňov Slovenska, ktorý bol v mladosti nespravodlivo väznený. Už samotný názov filmu svedčí o tom, do akých rozmerov sa „nafúkol“ skutok mladého človeka. Vymyslené obvinenie, ktoré by za normálnych okolností bolo komické, sa premietlo do mimoriadne prísneho trestu. Prípad Karola Noskoviča je typickým produktom justičných orgánov päťdesiatych rokov.

Aj ďalší 23-minútový dokument Arsy-Versy je dielom slovenského autora. Miro Remo v ňom podáva životný príbeh matky a jej syna Ľuboša, ktorý otočil svet hore nohami. Ľuboš unikol zo sveta ľudí, aby žil v čo najväčšej symbióze s prírodou. Svoju životnú energiu spolu s neuveriteľnou dávkou empatie vtesnáva do svojej amatérskej fotografickej a filmovej tvorby. Vrcholom jeho prírodnej fascinácie je jedinečný výskum netopierov. V komunikácii s tvorom otočeným dolu hlavou sa pokúša maximálne porozumenie medzi človekom a zvieraťom. Oporou v jeho bádaniach i v živote bola Ľubošovi vždy jeho mama. Tá má však dnes vyše sedemdesiat rokov a tak sa prirodzene obáva o budúcnosť svojho syna. Film bol ocenený na festivaloch dokumentárnych filmov v Toronte a Jihlave, ako aj na ďalších filmových podujatiach.

58-minútový anglický film Marca Isaacsa Londýnčania. Renomovaný britský dokumentarista zachytáva osudy niekoľkých obyvateľov Londýna z rôznych spoločenských vrstiev počas súčasnej ekonomickej krízy. Postupne spoznávame bohatého obchodníka, ktorý kvôli neustálemu až nutkavému sledovaniu aktuálneho diania na finančných trhoch prišiel o rodinu, duchovne založeného zametača ulíc, bangladéšskeho imigranta starajúceho sa o pubertálnu dcéru a zdanlivo vyrovnaného poisťovacieho agenta, ktorý zúfalo túži po úniku z každodennej pracovnej rutiny. Citlivé portréty ľudí, snažiacich sa nájsť svoje miesto v londýnskom mravenisku, sprevádza pôsobivá hudba a melancholické zábery večne daždivej britskej metropoly.

O 19. hodine sa začína premietanie druhého pásma. V ňom ako prvý budú môcť diváci uvidieť srbský 51-minútový dokument Nenávisť v krvi. Snímka Marka Mamuziča sa prostredníctvom rozhovorov s členmi rôznych srbských neonacistických frakcií a ich oponentmi snaží poodhaliť dôvody, prečo toľko mladých ľudí v Srbsku prepadlo ideám fašizmu a nacionalizmu. Veľmi populárny medzi mladými priaznivcami krajnej pravice je bývalý pravoslávny biskup Nikolaj Velimirovič, ktorý nešetrí nenávistnými výrokmi na adresu príslušníkov sexuálnych menšín alebo Židov. Podľa neho Židia môžu nielen za smrť Krista, ale dokonca aj za bombardovanie Srbska v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Na sarajevskom filmovom festivale získal tento dokument Cenu ľudských práv.

Tučniaci v ohrození. To je názov ďalšieho len 9-minútového dokumentu Marcela Barelliho zo Švajčiarska. Pod vplyvom globálneho otepľovania došlo k roztopeniu antarktického ľadovca a tučniakom nezostávalo nič iné ako sa poobzerať po inej zemi. Vysnívanou destináciou sa vďaka pohľadnici so zasneženými vrcholkami Álp pre jedného z nich stalo Švajčiarsko. Neoblomný colník však odmieta tučniaka do krajiny vpustiť. Ten sa však nevzdáva a neváha použiť najrôznejšie dômyselné triky. Úsmevná snímka kombinuje animáciu s hraným filmom a okrem iného tiež pripomína, ako často sa predstavy o vysnívanej krajine môžu rozchádzať s realitou.

Na záver prvého festivalového dňa je na programe český film Petra Jančáreka Václav Havel, Praha – Hrad. Po zvolení Václava Havla za prezidenta 29. decembra 1989 ožili priestory Pražského hradu prácou ľudí, ktorí sa „na kolene učili robiť demokraciu“. Dokument sa venuje prvému polroku pôsobenia Václava Havla vo funkcii, ukazuje jeho občasnú hektičnosť, starosti a drobné radosti. Sleduje aj jeho prvé výjazdy do európskych krajín, USA a Sovietskeho zväzu, historicky významný prejav v americkom Kongerse alebo prvú návštevu pápeža Jána Pavla II. alebo dalajlámu v Česko-Slovensku. Režisér Jančárek predstavuje vo filme komplexnosť osobnosti bývalého disidenta, ktorý náhle prešiel z opozície do čela slobodného demokratického štá­tu.

Streda, 8. decembra

O 17. hodine premietnu 110-minútivý rusko-nórsky film Ruská lekcia. Dvojica dokumentaristov Oľga Konskaya pôvodom z Ruska a Andrej Nekrasov pôvodom z Gruzínska sa po vypuknutí rusko-gruzínskej vojny v auguste 2008 vydávajú do samotného centra konfliktu, k hraniciam Južného Osetska. V nekonvenčnej a veľmi osobnej snímke sa obaja snažia poskladať obraz konfliktu, o ktorého priebehu i príčinách sa tiež vedia vojna – informačná a mediálna. Výpovede očitých svedkov dopĺňajú odkazy na mediálnu manipuláciu s faktami, ale aj rozhovory s pamätníkmi konfliktu o ďalšie z gruzínskych autonómnych území, Abcházsko, zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Vo večernom programe ponúkajú organizátori dva filmové dokumenty.

43-minútový film Salome Jashiovej z Gruzínska Vodca má vždy pravdu je o výchove k nacionalizmu, nenávisti a poslušnosti. Tak vyzerajú prezidentom financované letné tábory v Gruzínsku, ktorých sa od roku 2005 zúčastnilo už stotisíc chlapcov a dievčat. Vodcovia, oddieloví vedúci, pripomínajú svojim zverencom krivdy, ku ktorým došlo počas vojny v Abcházsku a Osetsku, sugestívne prednášky a divadelné hry predstavujú emocionálny nátlak, upevňujúci v „pešiakoch“ túžbu po pomste. Režisérka Salome Jashiová ukazuje, aká nekonečná môže byť vojna, keď je živená silným nacionalizmom.

Na záver festivalu premietnu grécky film Amdreasa Apostolidesa Zem bez ľudí. 52 minút. Tanzánsky národný park Serengeti považujú za vzorný príklad starostlivosti človeka o divú prírodu. Menej sa už vie, že na územie parku o rozlohe Belgicka nesmú vstúpiť jeho pôvodní ma obyvatelia Masajovia. Dôvod je – ironicky povedané – že by Masajovia bránili turistom vo výhľade na slony, levy a zebry. Lov zveri majú Masajovia takisto prísne zakázaný, ale turisti si za tučný poplatok môžu loviť čokoľvek. Film na smutnom osude Masajov ukazuje, ako môžu západné predstavy o ochrane a turistickom využití divokej prírody negatívne ovplyvniť život pôvodných obyvateľov, ktorí s ňou po stáročia žili v úplne harmónii.