Kráter na Mesiaci i planétka nesú meno Hella z Piargu
Približne o mesiac, 15. mája uplynie 291 rokov od narodenia Maximiliána Hella, vedca svetového významu v oblasti matematiky, fyziky a najmä astronómie, osobnosti spätej s rodiskom v obci Štiavnické Bane. Tu sa 15. mája 1720 narodil v rodine strojmajs
Počas gymnaziálneho štúdia v Banskej Bystrici sa rozhodol vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej (SJ, jezuiti), noviciát absolvoval v Trenčíne, filozofiu, matematiku a históriu vo Viedni. V rokoch 1746 – 1747 vyučoval v levočskom gymnáziu klasické jazyky (latinčina, gréčtina), dejepis a zemepis.
V nasledujúcich obdobiach absolvoval pre rehoľu Spoločnosti Ježišovej potrebné štúdium teológie a v r. 1752 vykonal skúšky tretej probácie ako záverečný stupeň vzdelania člena tejto rehole.
V nasledujúcich obdobiach prednášal matematiku a fyziku v rehoľnom kolégiu v Kluži (Rumunsko). Stal sa riaditeľom Univerzitného observatória vo Viedni, pôsobil ako dvorský astronóm a matematik, profesor mechaniky na Univerzite vo Viedni, vyhotovil plány na výstavbu univerzitného observatória v Trnave, hvezdárni, Jágri a Budíne. V astronomickom vedeckom bádaní M. Hell, SJ zvláštnu pozornosť venoval problematike výpočtov slnečnej paralaxy – vzdialenosti Zeme od Slnka. V tejto oblasti získal svetové uznanie a k výsledkom výpočtov mu v zásadnej miere pomohla expedícia na pozvanie dánskeho kráľa Kristiána VII. na ostrov Vardö v Nórsku v roku 1769. V priebehu cesty za polárny kruh M. Hell, SJ prevádzal rôzne meteorologické a geomagnetické pozorovania, merania geografických súradníc miest, výšky vrchov a spády riek.
Od roku 1757 vydával odborné ročenky Ephemerides Astronomicae (Astronomické denníky), napísal 26 odborných prác, zaznamenal pozoruhodné výsledky v oblasti výskumu polárnej žiary a magnetického poľa Zeme. M. Hell, SJ mal široký vedecký záber, preložil texty banského práva z nemčiny do latinčiny, viedol odborné polemiky o liečbe pomocou magnetizmu, vypracoval mapu Uhorska podľa údajov stredovekej Anonymovej kroniky, pri založených hvezdárňach vybudoval odborné knižnice, vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni. Stal sa členom vedeckých spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani Göttingene, Trondheime, Londýne. V roku 1790 dostal vyznamenanie Kráľovskej astronomickej spoločnosti v Londýne. Zásluhou M. Hella, SJ sa Univerzitné observatórium vo Viedni stalo najvýznamnejším centrom vedeckého bádania v astronómii v rámci celej monarchie.
Na jeho počesť nazvali jeden z kráterov na Mesiaci a po tomto rodákovi z dnešnej obce Štiavnické Bane pomenovali v poradí ako 3727. planétku Maxhell.
Pri príležitosti 250. výročia jeho narodenia ho UNESCO v roku 1970 zaradilo do kalendára výročí významných osobností. Zomrel 14. apríla 1790 vo Viedni a pochovali ho v blízkom Maria Enzersdorfe. V cintorínskej kaplnke sa nachádza jeho náhrobná doska s vytesaným nápisom (preklad): „Tu odpočíva astronóm známy po celej Európe, ktorý vynikol svojim objaviteľským duchom a svojim príkladným životom“.
Mikuláš Čelko, riad. pobočky Št. archívu
15. júna 2010 odhalili nový pamätník a bustu v rakúskom meste Maria Enzersdorf, kde bol Maximilián Hell pochovaný. (foto)
