Mladý autor Marcel Páleš (28) o knihe, ktorá má prinášať nádej: Napísal ju sám život...

Dielo nášho bývalého redaktora Marcela Páleša s názvom Malý príbeh veľkej nádeje pokrstili pod Urpínom iba prednedávnom. Samotný autor nám porozprával o tom, ako táto kniha vznikala, ale aj o jej krste, ktorý mnohých chytil za srdce.

Jakub Forgács
Ilustračný obrázok k článku Mladý autor Marcel Páleš (28) o knihe, ktorá má prinášať nádej: Napísal ju sám život...
Zdroj: Dnes24.sk

Hoci sa Marcel Páleš radí k mladým bystrickým autorom, Malý príbeh veľkej nádeje je v poradí už jeho štvrtá kniha, samostatne tretia. Prvou bol debutový román Keď slnko nezapadá, druhá básnická zbierka Veľký tresk a malá treska. Medzitým vyšla aj kniha, ktorú zostavil spolu s P. Papšom a ide o básnickú zbierku, na ktorej sa podieľali viacerí autori (napr. aj P. Hirax Baričák) a volá sa Nula.

Jeho najnovšie dielo má za cieľ osloviť zdravých, ale aj tých, ktorí majú s rakovinou či inými vážnymi chorobami priame či nepriame skúsenosti. Pripomína tiež skutočné hodnoty a nabáda predovšetkým pri pozastavení sa nad významom nádeje. Kniha inšpirovaná skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou vstúpila do povedomia verejnosti začiatkom apríla za účasti viacerých umelcov a zaujímavých osobností.

Marcel, ako vlastne došlo k napísaniu tejto knihy?

Kniha v podstate bola napísaná ešte predtým, než ma jej hlavná hrdinka oslovila a než som ju vôbec začal písať. Napísal ju totiž sám život. Možno to tak otrepane vyznie, avšak v tomto prípade ide o názorný príklad toho, že životné osudy sú skutočne najúdernejšou predlohou nielen pre literárne diela. Čiže príbeh stačilo preniesť na papier a dostať do podoby, ktorá by pre čitateľa mohla byť nielen z pohľadu deja zaujímavá, ale tiež aby mu niečo dali aj medziriadky, resp. všetko to popri hlavnom príbehu načrtnuté.

…možno práve to okrajové môže byť pre čitateľa kľúčové. O čo konkrétne ide?

Ak by bol dej len prepísaním skutočnosti, išlo by o prozaický prepis toho, čo sa skutočne udialo. No práve tá úvahová rovina, rôzne malé odbočenia a pristavenia sa pri podstate tej–ktorej kapitoly či knihe samotnej, dodávajú knihe kľúčovú podobu.

A čo pootvára táto podoba?

Ako to spomínam aj v úvode knihy, príbeh o nádeji neopisuje príbeh človeka – hviezdy, ktorého meno sa prežúva v bulvárnych plátkoch, v čakárňach, krčmách či na ulici. Na čitateľov nečaká ani veľkopostava z pera svetoznámeho spisovateľa, ktorá sa stane hitom leta. Práve naopak, o to bližšia väčšine čítajúcich by sa mohla stať žena, o ktorej je Malý príbeh veľkej nádeje. Na čitateľov čaká starena v mladom tele, ktorá bojovala s morom a o svoju rybu sa s ním pobila.

Ide teda o príbeh ženy, ktorá sa musela popasovať s čím?

Áno, je to autentický príbeh ženy, ktorej pri vstupe do dospelosti bola diagnostikovaná rakovina. Kniha môže veľa povedať nielen chorým a tým, ktorí sa o chorých starali či starajú, ale komukoľvek zdravému. Pretože, ako hovorí aj sama hlavná hrdinka knihy, nikto nemôže s istotou povedať, že rakovina či iná zhubná choroba sa ho netýka.

Krst knihy prebiehal dosť netradične. Ako bola uvedená do života?

Kniha bola krstená kvietkami, ktorých bolo 365 a vyrobili ich deti z onkológie banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice. V každom kvietku je týmito deťmi napísané slovo nádej, a znamená to, že v každom dni v roku sa dá nájsť nádej. Po uvedení (krste) si prítomní mohli vziať z týchto kvietkov a posolstvo nádeje šíriť ďalej.

Predstav nám prosím tvoje ďalšie plány na poli literatúry…

Chcem každopádne písať, tvoriť a postupne nazbierať materiál na ďalšiu knihu. Je však otázne, či to najbližšie bude opäť próza, či to nebudú úvahy a eseje, ktorých na knihu je už nazbieraných dostatok, alebo či to nebude zbierka básní. A určite pokračovať v dobre rozbehnutých aktivitách s Generáciou Nula, čiže organizácia pravidelných kultúrnych podujatí. Okrem pravidelných Večerov Nula by sme radi nadviazali aj na nultý ročník nového festivalu SLOVOMfest a v tento rok pripravili, ak okolnosti dovolia, pútavý prvý ročník so zaujímavým programom.

A toto je malý úryvok z knihy o nádeji: „Nádej je vraj pôžička šťastia. Lebo ak existuje nádej, nič nebýva stratené. Čo i len malá, maličká nádej ak bliká, ešte sa dá manévrovať, ešte sa dá vyhrať, zvrátiť aj ťarchu najťažšieho kríža, ktorý nám padol na plecia. Nádej, nádej, nádej… Koľko sa do nej vmestí, pritom býva len taká drobná, nepatrná. Prehliadaná, podceňovaná, vnímaná ako vzduch. Ale kde by sme boli bez vzduchu? A kde bez nádeje?“

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame