SERIÁL. Zvolenský muzikant Fero Fleischacker (39): Človek sa učí celý život

A navyše Náhodní známi chystajú nový album, o ktorom nám ochotne porozprával. Nech sa páči.

Tí, ktorí vás poznajú vedia, že ste partia veselých a optimisticky naladených ľudí. Priblíž nám ideu vašich skladieb…

Naše skladby sú prevažne veselé, hoci sa v nich zaoberáme vážnymi témami. Nemáme radi temnotu a tak sa snažíme aspoň na koncertoch k veci pristupovať optimisticky a vytvárať príjemnú atmosféru. Ľudí a kapiel, ktoré vidia všetko len čierno je dosť a my nechceme prispievať k šíreniu depresie. Myslím, že tej je vo svete momentálne požehnane.

Už je to nejaký čas, čo ste vydali album „Naopak“. Aké máte naň ohlasy?

Album „Naopak“ uzrel svetlo sveta na jar 2011… .S ohlasmi sme spokojní.

Viem, že momentálne pracujete aj na nových skladbách. Vieš nám prezradiť, akým smerom sa bude uberať nová nahrávka, koľko bude na nej skladieb a nejaké ďalšie podrobnosti?

Áno, v tomto období pripravujeme materiál na nové CD. Keďže máme nového člena v kapele, myslím, že nové skladby budú možno trochu odlišnejšie, pretože u nás každý nejakým dielom prispieva k tvorbe. Dokončujeme singel, ku ktorému bude aj klip. A snáď môžem prezradiť, že pieseň bude v niekoľkých verziách. Celé to budeme nahrávať inou technológiou ako doteraz a nemali by chýbať ani hostia, tak ako na predošlých albumoch.

Nedávno sme informovali aj na našom webe,že sa úryvok vašej skladby objavil v slovenskom filme Attonitas. Prezraď nám ako vznikla táto spolupráca?

S režisérom filmu Jarom Mottlom som už v minulosti spolupracoval pri nahrávaní CD jeho kapely a zvučil som nejaké ich vystúpenia. Stretli sme sa náhodou na jednej akcii, ktorú mal moderovať a trošku sme sa zahovorili. Akurát bol v štádiu, keď vyberali hudbu do nového filmu. Dodal som mu niekoľko piesní a on si vybral. Vo filme sa objavila pieseň „One“ od skupiny Metallica, ktorú sme prerobili po svojom.

Pôvodne ste mali samostatného speváka. Po jeho odchode ste sa rozhodli, že spievať budete všetci. Bolo pre teba ťažké zrazu začať aj spievať?

Bolo a stále je. Hrať na nástroji a zároveň spievať nie je ľahké. Bola to pre mňa nová výzva, človek sa však učí celý život. Teraz mám ešte lepšiu možnosť vyjadriť svoje pocity prostredníctvom hud­by.

Nie veľmi dlho používate pri živých vystúpeniach aj megafón, ktorý si myslím, že sa ujal a prijali ho nadšene aj vaši fanúšikovia. Kto prišiel s týmto zaujímavým nápadom?

Maťo v minulosti často hovoril pri nahrávani svojho spevu, aby som mu nastavil zvuk ako má megafón. Opakovalo sa to veľmi často. Keď sa neskôr ujal spievania intenzívnejšie, chcel obohatiť svoj aparát o nejaký efekt na spev. Samozrejme, vyhral jeho obľúbený zvuk a miesto efektu si zadovážil naozajsný megafón. Odvtedy je Maťovou súčasťou. A aby sme na to nezabudli, dáva nám to patrične na skúškach najavo a verte mi, je ho poriadne počuť (smiech).

Na programe máte koncerty v Poľsku. Pripravujete sa na ne nejako špeciálne? V akých mestách budete hrať a s akými kapelami?

Budú to spoločné koncerty s poľskou kapelou KontrKultura. Zatiaľ máme potvrdené júnové termíny. V Krakowe budeme hrať 14.6., 15.6. sa predstavíme v Ropczyce a o deň nato v meste Tarnów. Celá minišnúra sa, ale začne na Slovensku, presnejšie 31. mája vo Zvolene potom 1.júna v Brezne .Vo Zvolene chceme vyskúšať novú možnosť koncertovania vo zvolenskom Merlin Pube .V Brezne sme sa rozhodli pre klub Bombura. Ďalšie koncerty postupne dopĺňame.

Vaše koncerty sú vždy plné energie, vtipných poznámok a plné zábavy. Pripravujete sa na jednotlivé koncerty nejako extra špeciálne, alebo improvizujete?

Nepripravujeme sa ne špeciálne. Akurát možno intenzívnejšie skúšame skladby, ktoré budeme hrať a rozmýšľame o poradí jednotlivých skladieb. Čo sa týka priebehu koncertu, je to vždy spontánne. My dávame svoju energiu ľuďom a oni nám ju vracajú. Tak nejak sa to zmieša dokopy.

Keď bubeník Maťo Djovčoš zmenil post v kapele,na jeho miesto ste vzali Jozefa Šramatého. Ako zapadol do kapely?

Jožko zapadol do kapely veľmi dobre. Dá sa povedať, že priniesol iný prístup na vec, menej „bohémsky“, na aký sme boli predtým zvyknutí. Je zodpovedný, maká na sebe. Maťo sa teraz viac môže venovať spevu, perkusiám a samozrejme megafónu (smiech). Na nových spoločných skladbách, to budú môcť poslucháči posúdiť.

Okrem toho, že si basgitarista, si aj producent, zvukár a pomáhaš nahrávať ostatným kapelám albumy. V tom spočíva táto zaujímavá práca?

Pri práci v nahrávacom štúdiu spolupracujem s rôznymi kapelami a interpretmi, stretávam sa s rôznymi muzikantami. Sú to často veľmi zaujímavé stretnutia. Niekto už má svoju predstavu, iným rád pomôžem, ak je to potrebné a majú záujem. Je to rôzne. Spoločne potom ideme k vytúženému cieľu. Nebránim sa rôznym hudobným žánrom. Opäť sa človek pritom veľa naučí.

S ktorou kapelou by si rád spolupracoval pri nahrávaní?

Dobrá spolupráca býva s kapelou, ktorá mi padne ako sa povie „do ucha“. Keď v nej hrajú dobrí muzikanti a ešte k tomu sú to aj super ľudia, tak sa potom práca mení na koníček a človek vtedy zabudne na čas. To by ti mohla potvrdiť moja manželka (smiech).

Vo Zvolene je veľký problém s klubovou scénou. V podstate nie je veľmi kde hrať koncerty. Ako vnímaš túto problematiku ty?

Bohužiaľ je to tak… Keď v našom meste niečo vznikne, tak to potom nemá dlhú životnosť. Ľudia sa už akoby toľko nestretávali na koncertoch, ako tomu bolo v minulosti. Väčšinou, keď niekto zorganizuje koncert, divácka účasť je biedna. Našťastie sú vo Zvolene stále fanúšikovia, ktorí si nenechajú ujsť žiadnu príležitosť ísť na koncert. Bohužiaľ tento trend je aj v iných mestách. Viem to z rozprávania hudobníkov a pociťujeme to niekedy aj na vlastnej koži, pri našich potulkách s kapelou.

Si zaneprázdnený človek. Prezraď nám ako relaxuješ?

Najväčším relaxom je pre mňa nesledovanie televíznych správ slovenských televízií (smiech). Som tak oslobodený od negatívnych maskovacích a „masírovacích“ praktík modernej spoločnosti. Relaxujem aj v kruhu mojej rodiny, ktorá mi ako hudobníkovi veľa toleruje. Rád sa prevetrám v lese na bicykli. Čas si vypĺňam medzi prácou a rodinou aj Aikidom. Je to výborná vec na rozvíjanie tela a ducha v spoločnosti super ľudí. Veľmi mi to pomáha a baví ma to. Odporúčam to každému vyskúšať a prísť niekedy ku nám na tréning. Človek tam pochopí, že sú na svete aj dôležitejšie veci, ako si dovtedy myslel…