Viktória Botošová Rôzne

Nad malým Lukáškom (2) už lekári párkrát urobili krížik: On ale bojuje o život ako lev, týmto si chudáčik už prešiel...

Život je raz taký. Niekto v ňom má doslova šťastie, na iného sa však naopak žiaľ zosype vlna nešťastia. Lekári sa podľa jeho maminy niekoľkokrát vyjadrili, že tu už nepomôže ani zázrak. On však dokázal takmer nemožné. Rodina zo susedného okresu však teraz potrebuje našu pomoc!

Ilustračný obrázok k článku Nad malým Lukáškom (2) už lekári párkrát urobili krížik: On ale bojuje o život ako lev, týmto si chudáčik už prešiel...
Zdroj: Dnes24.sk

Lukáško sa narodil v 25. týždni tehotenstva s váhou 700 gramov a dĺžkou 30 cm. Bol malinké klbko. Narodil sa ako extrémne nevyvinutý, nemal dovyvíjaný takmer žiaden orgán. Lekári ich pripravovali, že to neprežije hoci verili, že to tak nebude. „Verili sme, že bude bojovať. A bojoval,“ hovorí matka Lukáška Monika Tomčíková z dedinky Stožok pri Detve.

Prišli samé komplikácie

Všetky komplikácie, ktoré mohli nastať aj nastali. Postupne to prichádzalo. Lukáško zakrvácal do mozgu 3 stupňa, čo je jeden z najťažších stupňov. Potom sa zistilo, že má nepriechodné črievka (perforácia čriev). Previezli ho na detské áro a tam začal boj. Operovali ho niekoľko hodín a bojovali o jeho život. „Odobrali mu 25 cm tenkého čreva. Nevedel sám dýchať a tak bol zaintubovaný,“ vysvetľuje. Luky ani po mnohých pokusoch o extubáciu nevedel sám dýchať. Museli mu spraviť tracheostómiu, čo je otvor v krku, ktorý mu vo veľa veciach pomáhal. Nakoľko s otvorom nevedel prijímať stravu museli mu spraviť aj PEG, čo je hadička do žalúdka, cez ktorú ho chovajú.

Potom sa zistilo, že nedostatočne vstrebáva živiny. Ako pokračuje Lukáškova mamina, spravili mu dlhodobý vstup ( hickman), cez ktorý dostával parenterálnu výživu do žily. Nakoľko je to vstup do hlavnej cievy, Lukáško veľmi často prekonával sepsu – otravu krvi.

„Raz nám dokonca povedali, že ho nedokážu zachrániť, a že nášmu chlapčekovi nepomôže ani zázrak. Zázrak sa stal. Lukáško ten boj vyhral aj keď to zanechalo následky. A vyhral ešte veľa takých bojov. Domov z nemocnice sme odchádzali po 11. mesiacoch. Tá radosť bola neopísateľná a ten pocit najkrajší na svete,“ uvádza Lukáškova mamina.

Svitá na lepšie časy

Domov si priniesli aj veľa prístrojov, ktoré mu pomáhali prežiť, no boli odhodlaní. V domácom prostredí Lukáško začal prospievať a napredovať. Časom prestal byť závislý na kyslíku, potom sa jeho telo naučilo vstrebávať živiny. Nastal deň kedy mu zrušili dlhodobý vstup a po čase úspešne aj tracheostómiu. „So všetkého sa veľmi tešíme a vieme, že Lukáška to posúva vpred. Postupne ho učíme papať ústami hoci je to ťažký boj. Lukáš mal veľa narkóz, ktoré samozrejme zanechali následky. Čaká ho ešte niekoľko operácií, ale veríme, že to zvládneme.“

Luky má 2 roky aj 4 mesiace a na svoj vek veľmi zaostáva. Intenzívne rehabilitujeme najmä v Martine na Bobath koncepte. Samozrejme dostavujú sa aj pokroky.

„Luky sa začal cielene naťahovať za hračkami, začal sa opierať o rúčky a lepšie drží stabilitu tela. Nakoľko nám tvrdili, že neprežije a ak áno bude iba na prístrojoch sú to pre nás obrovské pokroky,“ uvádza Lukyho mama.

Lukáško má prekážky v cvičení, že má lámavosť kostí a nemôžme cvičiť nič iné iba Bobath koncept. Nemôže podstúpiť ani vodné procedúry nakoľko má vývod, peg a dierku na krku po tracheostomii. „Sme odhodlaní a bojujeme aj keď Lukyho zdravotný stav nám neumožňuje navštevovať štátne zariadenia na rehabilitovanie iba súkromné. Tie sú samozrejme finančne veľmi náročné. Snažíme sa spraviť všetko preto, aby sme ho posunuli vpred,“ dodala Monika Tomčíková.

Detaily o tom, ako sa dá malému Lukymu pomôcť nájdete na portáli ludialudom.sk.

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie