Nadšenec Aikida Jozef Petka (31): Boj je posledná možnosť!

Na úvod nám skús priblížiť ako dlho funguje Aikido Klub Zvolen, čo je jeho hlavným motívom a ideou…

Aikido Klub Zvolen funguje od roku 1996. Hlavným motívom existencie je cvičenie bojového umenia Aikido. Ale samozrejme to nie je všetko. Aikido dokáže spájať ľudí. Na tréningu cvičíme, mimo tréningu sme sa stali veľmi dobrými priateľmi, ktorí by sa možno inak nestretli. A idea? Hm… To, aby dokázali rovnako úspešne cvičiť mladí a starí, ženy a muži, slabší a silnejší. V tom je výnimočnosť Aikida.

Aká je celkovo filozofia bojového umenia Aikido?

Čo treba povedať najskôr je, že Aikido je čisto obranné bojové umenie. Ono, spojenie čisto obranné a bojové veľmi spočiatku nejde k sebe, ale práve v tom je výnimočnosť Aikida. V tomto umení sa nikdy nestaneš majstrom kraja, štátu alebo sveta. Nedostaneš rukavice, nepostavíš sa do ringu ani do bojovej klietky. V Aikide neexistujú súťaže, tým pádom nie je možné ani nič vyhrať. Bude to znieť ako klišé, ale jediné víťazstvo, ktoré môžeš dosiahnuť, je víťazstvo samého nad sebou. Mnohokrát to najväčšie víťazstvo. Boj je posledná možnosť, zlyhanie všetkých ostatných možností, keď už niet východiska. Dokonca, aj pri samotnej obrane, voči často silným a tvrdým útokom, máš možnosť sa rozhodnúť, akou intenzitou použiješ tú, ktorú techniku.

Viem, že sa Aikidu venuješ už naozaj dlho. Čím učarovalo toto bojové umenie práve tebe?

No už to je nejakú dobu. Začal som Aikido cvičiť úplne od začiatku vo Zvolene, teda od roku 1996. Teda nie od úplného začiatku, až od druhého tréningu :) Prvý tréning bol vraj nejaký verejný ukážkový tréning, o ktorom som sa dozvedel len pár rokov dozadu. Doteraz si vyčítam neúčasť na tomto tréningu :) A čím ma zaujalo? V štrnástich rokoch predovšetkým niečím iným – nebolo ako ostatné umenia, nebolo o chodení po telocvični sem a tam. Zrazu to bolo o konkrétnych technikách, ich zdokonaľovaní, pracovaní na sebe. Bolo to o tom, že vtedy mladší chlapec sa dokázal ubrániť aj starším a silnejším ľuďom. Nezainteresovanému sa to môže zdať ako ďalšie klišé, ale v Aikido skutočne dokážeš využívať váhu svojho tela a silu útoku. Popri tom je zamerané na priamu obranu, nemusíš s partnerom „tancovať“, teda sa okolo neho točiť a potom niečo spraviť. Všetko má svoj význam a zmysel. To bolo vtedy a trvá to doteraz. Rokmi a predovšetkým vekom, prichádzajú ďalšie a ďalšie benefity, ktoré človek pociťuje. Vekom sa človek stáva húževnatejším… Práve nie mladí chlapci, ale relatívne starší ľudia (niekde nad 20, ale úplne bežne a bez problémov aj okolo 50) dokážu Aikido robiť veľmi efektívne. A nedá mi nespomenúť aj to, že mnoho ľudí, ktorí majú rovnaký vek ako ja, majú vôbec problém sa zohnúť a zaviazať si šnúrky… Hľadajú zaručené recepty a tabletky na zdravie, pozerajú vyšportovaných ľudí z teleshoppingov a hľadajú ľahšiu cestu ako sa dostať do kondičky. Ale tá neexistuje. To celé je nezmysel. Existuje len tvrdá práca.

Koľko má váš klub členov, kedy bývajú tréningy a načo sa počas tréningov zameriavate?

Nie sme nejaký veľký klub, máme približne 20 stredne dlho cvičiacich ľudí. Účasť na tréningu samozrejme záleží od práce, voľného času a toho, či nás pustia naše ženy na tréning. Musíme sekať dobrotu :) Nie je povinnosťou byť na každom tréningu, čo si mnoho záujemcov myslí. Samozrejme, je to vhodné, ale niekedy si skutočne človek nevyberie. Cvičíme na SOŠ drevárskej na Lučeneckej ceste, každý pondelok, utorok a štvrtok od 19. hodiny. Tréningy sú zamerané zo začiatku na zahriatie tela, krátku rozcvičku, z ktorej sa plynule – až tak, že človek si to niekedy ani nevšimne – prejde do nácviku pádov. Tie majú zdravie chrániť, nie ničiť. A potom samozrejme nasleduje inštruktáž a nácvik techník. Tieto sa menia až do konca tréningu. Úlohy útočníka a obrancu sa pravidelne striedajú, teda nikto neostáva stáť bokom. A ako som už v úvode stručne povedal – aspoň ja sa snažím zameriavať na priamočiaru, účinnú obranu, bez toho, aby som zapracovával nejaké zbytočné pohyby do techník.

Si v Aikido Klube Zvolen jediný tréner, alebo ti aj niekto pomáha?

Osobne trénujem už 12 rokov, snažím sa byť na tréningu tak často, ako je to možné. Žiaľ, aj ja mám svoju prácu, ktorá mi nie vždy umožňuje tam byť. Ale ako som už povedal, sme veľmi dobrá partia, takže sa snažíme za seba zaskakovať. Plnohodnotne vedú tréningy aj Ondro s Romanom – chalani (obaja ďaleko cez 30), cvičia už pekných pár rokov, sú držiteľmi vyšších technických stupňov a dokážu veľmi dobre vysvetľovať. Som rád, že im to takto ide. Ja osobne ich považujem za kvalitných inštruktorov. A nemal by som zabudnúť rozhodne na Hildu. Síce momentálne necvičí, ale dúfam, že sa čoskoro vráti. Moja pravá ruka vo všetkých technických a organizačných záležitostiach.

Skús pre laikov vysvetliť, ako sa dá Aikido využiť v praxi? Načrtnem modelovú situáciu. Za hlbokej noci sa niekto pokúsi prepadnúť osamotenú slečnu. Ako využije pri sebaobrane práve toto bojové umenie?

Slečna radšej nech príde včas na tréning. Dáme ju mladému Ondrovi. To síce môže vyznieť blbo, ale on nie je žiadny nočný úchyl. Myslím, že by ju inštruoval celkom dobre. Ale späť k veci – pri obrane potrebuješ dve veci: potrebuješ poznať niečo, čím sa ubrániš. Nejaké tie hmaty-chvaty – teda techniky, prípadne údery. Ale aj keď vieš toto, tak ti chýba druhá vec. Tou je práve nastavenie psychiky, aby ťa niečo nezaskočilo. Lebo v tom prípade si skončil. Obe veci sa dajú pomerne úspešne cvičiť na tréningu. Človek sa rozvíja nielen technicky, ale začína sa aj psychicky nastavovať na to, že niekto môže zaútočiť a ten útok môže mať nejakú intenzitu. Rozhodne tá obrana je potom účinnejšia.

Okrem Teba poznám aj ešte pár ľudí, ktorí chodia k tebe na tréningy. Nielen ty, ale aj ostatní ste pokojní a pohodoví ľudia. Je vôbec treba Aikido ako také?

Tak určite :) Jasné. Aikido je super vec, rozhodne sa zíde. Okrem tej obrany a neviem čoho všetkého, čo som už spomenul, to je skvelý prostriedok ako úplne zabudnúť počas dvoch hodín tréningu na stres a všetky životné a pracovné problémy. Potom sa človek na to dokáže pozrieť inak. A ešte okrem toho nesmiem zabudnúť na rôzne sústredenia, na ktoré chodíme. Skvelá partia rovnako zmýšľajúcich ľudí z rôznych miest, štátov a kontinentov. Nájdeš rôzne ďalšie dimenzie života a inšpiráciu pre ten svoj osobný alebo pracovný život. Človek sa pohne z toho každodenného hnusného stereotypu.

Vo Zvolene ste organizovali aj viaceré celoslovenské stretnutia Aikido nadšencov za účasti veľkých učiteľov. Priblíž nám, ako vyzerá takéto veľké stretnutie a čo všetko sa tam robí?

Áno, podarilo sa nám spraviť viacero akcií, o ktorých si dovolím povedať, že boli veľmi úspešné. Čo sa týka neverejných, tak by som spomenul pravidelné sústredenia s učiteľmi, ktorí sú držiteľmi 5. danu – v Aikido už veľmi vysokých technických stupňov. Ide v podstate o štandardné tréningy, ale v priebehu dňa absolvuješ dva, v prípade celovíkendových – tri tréningy. Inštruktáž je kvalitnejšia, v inom podaní, cvičenec sa zrazu dokáže pozrieť na vec aj iným pohľadom, čo človeka obohacuje. Na sústredení sú cvičenci aj z iných miest, cvičí sa oveľa intenzívnejšie ako na bežných tréningoch. Na jedno z týchto sústredení sa nám podarilo na našu žinenku, ktorá má plochu necelých 110 m2 dotiahnuť 60 ľudí. Spočiatku sa zdalo dosť husto, ale nakoniec tá akcia vyšla veľmi dobre. Z tých verejných sústredení by som spomenul minuloročný Aikido Open Day, ktorý bol spojený s verejnou prezentáciou. Divácka účasť bola slušná, na žinenke sa zišli ľudia asi zo siedmych miest.

Čo plánuje Aikido Klub Zvolen do budúcna?

Dúfam, že v tejto zvláštnej dobe normálnu existenciu. Stačia nám úplne normálne veci. Miesto na cvičenie a pár nadšencov. To sú veci, ktoré si človek musí vážiť a nesmie ich považovať za samozrejmosť. A k tomu chceme spraviť v priebehu tohto roka nejaké domáce sústredenie. Ešte nevieme miesto ani čas, takže ťažko konkretizovať. Chceme sa zúčastniť aj nejakých medzinárodných sústredení a technických skúšok. Ale pre fungovanie vo Zvolene bude jedným z vrcholov sezóny pravdepodobne to spomínané naše domáce sústredenie. Verím, že aj tento krát nás naši priatelia z iných miest nesklamú a prídu. My zase veľmi radi prídeme na ich akcie.

Čo je potrebné nato, ak by sa človek rozhodol, že chce začať chodiť k tebe na tréningy Aikida?

K rozhodnutiu nič. Treba zabudnúť na také veci ako je vek a prestať hľadať dôvody, prečo sa to nedá. Či je to žena alebo muž. Zabudnúť na to, že prídem si posedieť a pozrieť si ako tréning prebieha. Treba zobrať nejaké tričko, tepláky, prípadne kimono ak je, dobehnúť o 19.hodine ktorýkoľvek pondelok, utorok alebo štvrtok na SOŠ drevársku a vyskúšať si Aikido osobne. A tam by som skončil. Každý nájde práve ten svoj dôvod, prečo pri Aikide zostáva.

Foto: Archív Jozefa Petku