Obdivuhodné, čomu sa venuje Patrik. Zvolenský gymnazista píše pracovné zošity pre školákov

Patrik Kriek (17) je rodený Zvolenčan, aktuálne však žije v neďalekej Očovej. Tretiak na Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo Zvolene sa na prvý pohľad veľmi nelíši od svojich rovesníkov. Predsa je však niečím výnimočný. Už v mladom veku začal písať pracovné zošity z fyziky pre deti zo základných škôl.

Ako si sa v tak mladom veku dostal ku písaniu pracovných zošitov?

Fyzika, ako jeden z nosných prírodovedných predmetov, nemá v súčasnosti veľmi dobré postavenie a reputáciu medzi žiakmi a tento tichý odpor k tomuto predmetu sa s nimi tiahne v najhoršom prípade (bohužiaľ najčastejšom) od základnej školy po koniec štúdia na strednej škole. V časoch, keď som ešte bol na základnej škole ja, som nevedel nájsť učebné materiály, ktoré by mi vyhovovali. Neskôr, už na strednej škole, som si tvoril pre seba a pre potreby doučovania vlastné materiály. V druhom ročníku som dokončil vlastnú zbierku úloh, o ktorej som si ešte pol roka predtým myslel, že sa na to vykašlem. O pár mesiacov na to prišla veľká výzva a zodpovednosť zároveň – napísať pracovné zošity pre základné školy. Niečo, o čom som si myslel, že sa mi podarí až v ďalekej budúcnosti, prišlo oveľa skôr než som si myslel.

Je to vskutku nezvyčajná aktivita. Čo ťa k tomu motivovalo?

Možno si niekto hovorí, ako môže napísať študent bez vysokej školy a pedagogickej praxe didaktickú pomôcku, s ktorou budú ďalej pracovať žiaci aj učitelia prakticky po celom Slovensku. Mnoho skúseností mám hlavne zo samotného prostredia školy. Otázky spolužiakov, kamarátov, ľudí, ktorých som doučoval, to sú otázky, ktoré sa často učiteľov boja spýtať, aby sa náhodou „neopýtali hlúposť“. Je to podľa mňa nový formát a iný pohľad na vec, ktorý tu ešte nebol. Motiváciou bolo, samozrejme, uľahčiť prácu nielen žiakom, ale aj ich učiteľom, pre ktorých bol pripravený ku každému zošit aj zošit pre učiteľa. Ako môže hneď niekto vedieť, že to nebude dobré, keď to ešte nikdy nevyskúšal?

Čomu konkrétne si sa v nich venoval?

S odstupom času som si začal uvedomovať a chápať mnohé veci z rôznych uhlov pohľadu. Snažil som sa to písať tak, aby to obsahovalo všetko, čo by som si prial, aby mi niekto pri mojom štúdiu na základnej škole povedal. Fyzika je, podľa môjho názoru, asi najkontroverznejší predmet, čo sa týka jeho výučby a didaktiky. Zatiaľ čo taký dejepis má v tom jasno. Učebnica sa napíše vypísaním udalostí, rokov, faktov a spomienok.

Vyučovanie fyziky má však akoby dve radikálne krídla – jedno zastáva tradičné postupy, to jest výklad učiva s veľkou dávkou vzorcov a matematiky. Tá druhá strana zastáva vyučovanie s veľkou dávkou pokusov, experimentov a minimom matematiky. Každá z možností má svoje výhody aj nevýhody a napísaním akejkoľvek učebnice či pracovného zošitu sa vždy stane, že jedna strana nebude veľmi spokojná. Keďže v dnešných učebniciach nájdeme hlavne pokusy a experimenty, čo je pre spoznávanie prírody ako takej skvelé, moje pracovné zošity dopĺňajú prevažne úlohy, ktoré sú v učebnici zastúpené v malej miere. Nesnažia sa preto nič nahrádzať, ale dopĺňať a otvoriť tak možnosť žiakom aj učiteľom, prispôsobiť svoje vlastné potreby v rámci vyučovania.

Niečo také asi zaberie aj dosť voľného času. Musel si sa niečoho vzdať?

Musím povedať, že pri písaní som si mnohé uvedomil. Hlavne, že čas je vzácnou komoditou, ale aj, že času nikdy nemáme málo. Pri správnom hospodárení s časom sa dá stihnúť naozaj všetko.

Plánuješ v tomto smere aj ďalšie projekty, do ktorých sa chceš zapojiť?

Mám už niečo naplánované, no nebude to knižného charakteru. Rozhodne sa ale budem držať témy a snažiť sa ponúknuť ďalšie materiály a podať tým tak pomocnú ruku tým, ktorí o to hlavne stoja. Žiadna takáto didaktická pomôcka nie je vec, za ktorou je len autor. Za všetkým treba hľadať skvelý tím v zložení autora, šikovnej a pohotovej pani redaktorky, ústretového grafika a mnoho iných ľudí.

Ako túto aktivitu vnímajú tvoji spolužiaci či učitelia?

Musím povedať, že spolužiaci reagujú kladne a v mojich aktivitách ma často podporujú. Ako to vnímajú učitelia neviem, to by ste sa museli spýtať ich. Ak to však aspoň niekomu pomohlo alebo uľahčilo prácu, či už na hodine alebo pri príprave hodiny, tak som veľmi rád.

Ktoré predmety v škole obľubuješ najviac a ktoré ti naopak veľmi nesedia?

Moje obľúbené predmety sú, samozrejme, fyzika a matematika. Sú to predmety, pri ktorých sa nemusíte učiť celé litánie a na mnoho vecí viete prísť sami. Nesedia mi predmety typu biológia, dejepis, geografia, kde sa často učiť inak ako bezduchým memorovaním nedá.

Ako najradšej tráviš voľný čas, keď práve neštuduješ?

So svojimi kamarátmi, bez ktorých by som asi tieto pracovné zošity nedopísal. Veľmi rad čítam, samozrejme vtedy, keď je na to čas.

Kde sa vidíš po skončení školy?

Čo mnohí nevedia, do ôsmej triedy som chcel tiež učiť, no fyzika a matematika to ešte nebola. Matematika ako taká mi dovtedy veľmi nešla a radil som sa medzi tých slabších. Mal som veľmi rád slovenský a anglický jazyk, no vo ôsmom ročníku sa to celé zmenilo. Do tajov matematiky ma zasvätila jedna kniha s riešenými príkladmi. V priebehu mesiacov môj postoj k matematike nabral úplne iný rozmer a zo slabšieho žiaka som sa hrdo mohol zaradiť medzi tých najlepších v triede. Vtedy som pochopil, že vydať sa cestou matematiky a fyziky nie je len mojím prianím, ale aj mojím poslaním. Tým chcem apelovať a možno motivovať mojich rovesníkov, že aj zdanlivo nedosiahnuteľné ciele môžu byť na dosah ruky.