Pri Detve obnovia náučný chodník na Kalamárku, chcú vybudovať aj archeoskanzen
Významné archeologické nálezisko a súčasne staroveké hradisko na Kalamárke neďaleko Detvy zamýšľa mesto Detva premeniť na archeoskanzen. Do lokality vedie od roku 1997 náučný chodník a miesto je hojne navštevované nielen pre vzácne objavy starých kul
Aj keď je plán vybudovania archeoskanzenu zatiaľ len vo forme úvah, mesto
by chcelo tento rok určite obnoviť značenie a tabule na existujúcom
náučnom chodníku. Podľa Anny Ostrihoňovej z oddelenia rozvoja Mestského
úradu v Detve, samospráva už požiadala o príspevok z Miestnej akčnej
skupiny (MAS) Podpoľanie, ktorá na aktivity cestovného ruchu získala
prostriedky z programu Leader Európskej únie.
Podľa archeológa Petra Šalkovského z Archeologického ústavu Slovenskej
akadémie vied v Nitre výskum sa na Kalamárke robil naposledy koncom
80. rokov uplynulého storočia. „Preskúmali sme však iba zlomok vnútornej
plochy hradiska a jeho okolia,“ uviedol pre TASR. Ďalší výskum tu by
nepochybne mohol doplniť i podstatne rozšíriť doterajšie poznatky.
„Bohužiaľ, je to vec financovania. Dnes sa výskumné aktivity takmer
výlučne realizujú iba na stavebných akciách ako záchranné a predstihové
výskumy,“ konštatoval.
Výskum zistil, že táto extrémna, ale strategicky výhodná poloha bola
postupne viacnásobne osídlená niekoľkými kultúrami, prvýkrát už
v neskorej dobe bronzovej ľudom lužickej a kyjatickej kultúry. Najstaršie
kamennozemné opevnenie, dlhé asi 50 metrov, tu vzniklo až v závere doby
bronzovej. Z ostatných strán nedobytnosť zabezpečovali zvislé, až 20 m
vysoké skalné steny, miestami doplnené drevenými palisádami.
V ďalšom období bolo hradisko osídlené viacerými európskymi kultúrami,
medzí inými aj Keltmi a Kvádmi. V období Pribinovho Nitrianskeho
kniežatstva sa bralo dostalo do pozornosti Slovanov, ktorí miesto
intenzívnejšie osídlili a znovuopevnili. Bolo to v časoch vrcholu až
zániku Veľkej Moravy. Vtedy fungovalo ako strážne hradisko, z ktorého bolo
možno kontrolovať horský priechod z Poiplia do Zvolenskej kotliny, proti
prienikom staromaďarských kmeňov z juhu.
Svoju funkciu si hradisko plnilo zrejme až do polovice 11. storočia, keď po
poľsko-uhorskom vyrovnaní (1018) boli postupne dovtedy Slovanmi – Slovákmi
osídlené aj mocenskopoliticky kontrolované územia stredného a severného
Slovenska, postupne začleňované do Uhorského kráľovstva.
Hradisko zaniklo požiarom. Po stabilizácii štátoprávnej situácii stratilo
svoj strategický význam a nikdy už nebolo trvale osídlené. Jeho
obyvateľstvo, spoločne s obyvateľstvom slovanských osád v okolí Zvolena
položilo základy stredovekého i neskoršieho novovekého osídlenia tohto
regiónu.
Najvýznamnejšie nálezy hmotnej kultúry sú bronzová ihlica a bronzová
nádoba, dokonalá, na kruhu robená keltská keramika, sklenené náramky a
perly, bronzové spony, kovania opaskov, rôzne pracovné nástroje a predmety
domácej potreby.
Šalkovský o výskumoch v lokalite Kalamárka napísal a nedávno aj vydal
knihu s názvom Detva. Praveké a včasnohistorické hradisko k dávnym
dejinám Slovenska.
Zdroj :TASR