Štúr - vyslanec Zvolena v uhorskom sneme
K najvýznamnejším osobnostiam Zvolena patrí Ľudovít Štúr, a to napriek tomu, že sa spája v podstate len s jednou udalosťou v stáročnom živote mesta: s jeho zvolením za vyslanca do uhorského snemu v roku 1847.
Ľudovít Štúr, ktorý sa narodil práve pred 195 rokmi, 29. októbra 1815, v dobe, keď revolučné vrenie prenikalo zo západnej Európy aj do uhorskej monarchii, požiadal práve Zvolen o to, aby mohol nielen toto mesto, ale celý slovenský národ reprezentovať v uhorskom sneme. Určite na to malo nemalý vplyv aj jeho priateľstvo s Adelou Ostrolúckou, ktorej otec Mikuláš bol nielen majiteľom bohatého ostrolúckeho panstva, ale aj sudcom kráľovskej tabule a bývalým zvolenským podžupanom. Zrejme najprv s ním prekonzultoval Štúr svoje rozhodnutie a až potom, presne 21. septembra 1847, napísal Ľudovít Štúr zvolenskej rade list:
Urodzená a vysoko ctená mestská rada, milostiví páni! Teda uchádzam sa k ušľachtilej rade slobodného mesta Zvolena s tou poníženou prosbou, aby ste ma týmto krásnym pozvaním i súčasne vašou vysoko váženou dôverou poctili a za svojho vyslanca na budúci krajinský snem milostive vymenovať ráčili. Slovo môjho sebavedomia mi nahovára, že budem schopný vyhovieť tejto významnej úlohe, súčasne zadosť učiniť dôvere vo mne skladanej… Zo všetkých síl o to sa budem snažiť, aby som si zaslúžil dôveru slobodného kráľovského mesta Zvolen… Týmto ponižujúc sa do milostivej priazne slobodného kráľovského mesta, ostávam s rozlišujúcou úctou. V Bratislave 21. septembra 1847, urodzenej mestskej rade ponížený služobník a ctiteľ Ľudovít Štúr, redaktor Slovenských politických novín.
Zasadanie zvolenskej mestskej rady sa konalo 30. októbra 1847, teda deň po Štúrových 32. narodeninách, a to v budove vtedajšej radnice, na ktorej je dnes Štúrova pamätná tabuľa.
A tu je rozhodnutie zvolenskej mestskej rady:
Poverujúca listina, ktorá bola vydaná pánovi Ľudovítovi Štúrovi slobodným kráľovským mestom Zvolenom… Berúc do ohľadu vernosť urodzeného pána Ľudovíta Štúra oproti vysokému panovníckemu rodu, ako aj jeho horlivosť v napomáhaní všeobecného blaha, dôverujúc jeho vernej a užitočnej pracovitosti spojenej s osvedčenou obratnosťou, zvolili sme ho, vyslali ako svojho poslanca na vyše označené zasadanie, a to jednako hlasovacím vplyvom, vôľou členov vnútornej i vonkajšej rady. Dávajúc a dovoliac mu, ako takto zvolenému nášmu krajinskému poslancovi, úplnú moc, aby tam skutočne bral účasť na poradách konajúcich sa s cieľom zvyšovania blahobytu vlasti. Dané 30. októbra 1847 z nášho vo Zvolene vydržiavaného zasadania.
Ľudovít Štúr, ktorý sa zhodou náhody narodil v rovnakom dome v Uhrovci ako viac ako storočie neskôr (27. novembra 1921) Alexander Dubček, bol spolu s Hurbanom a Hodžom čelným predstaviteľom Slovenskej národnej rady, teda najvyššieho orgánu slovenského národa v revolučnom zápase v rokoch 1848 – 49. Tieto Štúrove aktivity sú však už všeobecne známe. Rovnako známa je aj tragická Štúrova smrť: zomrel v Modre 12. januára 1856 na následky zranenia, ktoré si spôsobil pri vianočnej poľovačke.
Zvolen – busta Ľudovíta Štúra, dielo sochára Jána Kulicha. Foto: Jozef Sliacky