Alžbeta Paulíková Rôzne

Učiteľka tanca Zuzana Niščáková: Veľmi ma vie pobaviť, keď príde za mnou dieťa s takouto otázkou!

Známa zvolenská učiteľka tanca Zuzana Niščáková nám prezradila všakovaké zaujímavé informácie. A to napríklad aj o venčekoch. Viac už v rozhovore.

Ilustračný obrázok k článku Učiteľka tanca Zuzana Niščáková: Veľmi ma vie pobaviť, keď príde za mnou dieťa s takouto otázkou!
Zdroj: Dnes24.sk

Aká bola vlastne vaša cesta na tanečný parket?

Keď som bola ja malá, vo Zvolene nebol žiadny klub spoločenských tancov, venčeky síce už vtedy fungovali, na jeden som sa aj prihlásila, potom som chodila na tri kurzy spoločenského tanca a pokračovala som aj počas strednej školy. Keď som končila strednú, mesto Zvolen chcelo mať niekoho, kto by v budúcnosti robil tanečné kurzy. Takže ma vyslali do školy pre učiteľov tanca.

Po škole ste sa vrátili do Zvolena, kde ste začali vykonávať prax. Aké boli vaše začiatky?

Vrátila som sa v roku 1987 a hneď ten prvý školský rok mi z osvetového strediska povedali, že už mám robiť kurz pre mesto, kde sa prihlásili jednotlivci a na jar sa začali prihlasovať aj konkrétne základné školy. Prvou, ktorej som robila tanečný kurz na venček bola ZŠ na Zlatom potoku. Neskôr sa to už rozširovalo, volali mi aj zo škôl mimo Zvolena.

Na tanečný ples – venček – ste pripravili už tisíce žiakov. Ako je to dnes – majú žiaci stále záujem o venček alebo ich počet klesá?

Odkedy ja robím venčeky, tak boli každý rok. Žiaci neustále majú záujem o venček, baví ich to, chcú chodiť na tanečnú. Je to však aj individuálne. Niekedy to závisí od toho, ako je to prezentované u starších spolužiakov, učiteľov, ale aj doma u rodičov, či sú v triede dobrý kolektív a podobne.

V televízii sme mohli sledovať aj rôzne tanečné súťaže. Myslíte si, že majú nejaký vplyv na to či sa žiaci viac zaujímajú o tanec?

Zmena u tínedžerov z môjho pohľadu nenastala, zmenu vidím skôr u dospelých. Predtým kurzy pre dospelých neboli, dnes už máme aj také, pretože ten záujem neustále rastie.

Aký bol váš najstarší tanečný klient?

Učila som jedného 70-ročného pána, ktorý prišiel so svojimi deťmi, ktoré chodili ku mne na kurz. Nakoniec tancoval s pani, ktorá nemala partnera a bolo to veľmi milé. Keď sa tancovali rýchlejšie tance, išiel skôr svojím štýlom, ale našťastie ani dáma vtedy nebola mladica, preto jej to vyhovovalo.

Pri príprave detí na venček si iste všímate ich pokroky. Ktorý tanec ide deťom najviac, ktorý je ich najobľúbenejší?

Najradšej majú country. Máme jeden tanec, ktorý robíme na kurzoch už skutočne roky, a to je Pískajúci Rúfus. Je to taký veselý, družný tanec, ľudia (a to nielen mladí) sa pri tom vždy zabavia. No a z tých klasických tancov, čo sa možno budú viacerí čudovať, majú najradšej tango.

Ktorý tanec naopak neradi tancujú alebo ide mladým horšie ako ostatné?

Nie je tanec, ktorý by vyslovene nechceli tancovať. Je to skôr také individuálne, niekomu ide menej jive, niekto až tak nemá rád foxtrot, ale nemyslím si, že je jeden alebo dva, ktorý by všetci nechceli.

Vracajú sa k vám deti aj po venčeku, že chcú pokračovať v kurzoch?

V podstate my nerobíme kurzy, ktoré by boli pokračovaním venčeku. Niektorí mladí ľudia sú pred venčekom plní očakávania, že čo to tam bude či to nebude trápne, lebo to je úplne najobľúbenejšia veta: to bude trápne. Ale nakoniec viacerí zistia, že si ani nevšimli, kedy to bolo trápne a sú aj sklamaní, že to tak skoro skončilo a robí mi veľkú radosť, keď sa potom vrátia, že chcú chodiť na kurzy pre dospelých.

Pri kurzoch s deťmi sa určite dostanete do rôznych, možno aj vtipných, situácií. Čím vás žiaci najviac pobavili počas hodiny tanca?

Je pravda, že ja už učím vo Zvolene niekoľko rokov a na venček som pripravila prakticky už stovky žiakov. Veľmi ma preto vie pobaviť, keď príde za mnou dieťa a povie: A moja mama hovorila, že aj ju ste učili tancovať. To koľko máte rokov? Tak to je potom už taká úsmevná situácia a vravím si, že nechcem sa dožiť toho, keď príde za mnou dieťa a povie, že jeho starkú som učila.

Vtipná situácia sa však stala aj samotnej učiteľke. O čo konkrétne išlo?

Ja som podľa mňa veľmi zodpovedný človek a skutočne, čo si dohodnem, to aj dodržím. Ale raz sa mi stalo, že som zabudla prísť na hodinu. Na moju obranu – bolo to skutočne jeden jediný raz za celú moju kariéru. Boli to kurzy, ktoré sme mávali utorky a od jedného týždňa sa nám presunuli na pondelky. A na to som pozabudla. Na ďalšiu hodinu mi to deti vyčítali, ako som na nich mohla zabudnúť, ale všetkým som doniesla lízatká, tak mi to odpustili.

Na hodinách sa teda skutočne viete aj zabaviť. Čo vás však naopak vie nahnevať pri hodinách alebo aj už na samotnom venčeku?

Tak ja sa nenechám len tak niečím nahnevať, ale nemám rada, keď niekto chýba na hodinách len tak bezdôvodne. Príde mi to také nezodpovedné. A priamo na venčeku nie som spokojná, keď sa chcú mladí večer prezliecť do riflí. To naozaj vždy zatrhnem, lebo venček je ples, je to vysoko spoločenská akcia a má to tam ostať na úrovni. Mrzí ma, že na tých dnešných plesoch sa veľmi málo hrajú spoločenské tance. Považujem to za nesmierne mínus, pretože väčšina plesov dnes sú vlastne diskotéky.

Môže vás zaujímať:

Zuzana Niščáková prezradila najvtipnejšiu príhodu z venčekov: Pikantný trapas, na ktorý sa nedá zabudnúť!

Foto: Zuzana Niščáková

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie