Večné bystricko-zvolenské prekáračky
Dvadsať kilometrov vzdialené bývalé slobodné kráľovské mestá Banská Bystrica a Zvolen boli odjakživa odkázané na úzku spoluprácu, čo však neznamenalo, že medzi nimi nebola určitá rivalita, ktorá niekedy prerastala do úsmevných prekáračiek.
Niektorí Bystričania („pažravci“) ťažko znášajú to, že ich mesto sa nachádza síce v Bystrickom podolí, ktoré je však len podcelkom Zvolenskej kotliny. Zvolenčania („bryndziari“) sa napríklad hrdia tým, že Zvolen (Veterosolium) je starším mestom ako Banská Bystrica (Neosolium). Mestské výsady boli totiž Zvolenu udelené pravdepodobne už v r. 1238, keďže sa však v dobe tatárskeho vpádu príslušné listiny stratili, panovník mestské výsady Zvolenu znovu potvrdil v r. 1243. Banskej Bystrici mestské výsady udelili až neskôr,, a to v r. 1255.
Súperenie medzi Bystricou a Zvolenom sa prejavilo aj v úsilí o prestížne umiestnenie sídla stolice či župy. Správne centrum Zvolenskej stolice bolo spočiatku na Zvolenskom hrade a stoličné zhromaždenia sa až do konca 17. storočia konávali zväčša vo Zvolene. Na nevôľu Zvolenčanov sa reformou z r. 1786 sídlom Zvolenskej stolice stala Banská Bystrica, ktorá ním bola ešte aj v prechodnom období po vzniku ČSR. Župným zákonom od 1. januára 1923 sa však sídlom veľkej Pohronskej župy znovu stal Zvolen, proti čomu zas bez úspechu protestovali Bystričania.
Zvolen si udržal pozíciu sídla župy do r. 1928 a potom sa župný úrad vrátil do Banskej Bystrice, čo bola zas horká pilulka pre Zvolenčanov. Po druhej svetovej vojne obidve mestá ostali okresnými sídlami, ale Banská Bystrica si dodnes udržala pozíciu krajského sídla či hlavného sídla samosprávneho kraja, a to aj napriek niektorým i novodobým pokusom túto situáciu zvrátiť. Rivalita medzi Banskou Bystricou a Zvolenom sa prejavovala v mnohých oblastiach, z ktorých spomeňme aspoň niektoré.
Zvolen sa od r. 1873, keď bola vybudovaná železnica do Banskej Bystrice, stal železničnou križovatkou. Banská Bystrica dobehla Zvolen až v r. 1941 po otvorení železničnej trate do Vrútok, čím sa taktiež stala železničným uzlom. V r. 1952 vznikla vo Zvolene vysoká škola (Vysoká škola lesnícka a drevárska), z ktorej sa v r. 1991 stala Technická univerzita. V Banskej Bystrici v r. 1954 založili Vyššiu pedagogickú školu, ktorá bola neskôr základom pre vznik Univerzity Mateja Bela v r. 1992. Obidve mestá sú dnes univerzitnými mestami a skóre je tak opäť vyrovnané.
Už na prelome rokov 1918 a 1919 Banská Bystrica i Zvolen ašpirovali na hlavné mesto slovenskej časti novovzniknutého Československa. Našťastie k tomu nedošlo, pretože sa ním stala Bratislava a charakter obidvoch miest tak ostal zachovaný. Od r. 1950 sa začalo s prípravou stredoslovenského metropolitného súmestia Banská Bystrica – Zvolen, ktoré sa malo stať jadrom Pohronského urbanizačného regiónu. Táto vízia, v smernici vlády SSR z r. 1976 označená za dlhodobú perspektívu, sa v rôznej podobe menila od súvislej zástavby po satelitnú zástavbu, ba často sa prízvukovalo, že je postačujúce rýchlostné prepojenie obidvoch miest.
Možno však predpokladať, že vízia súmestia vychádzala aj zo snahy opäť ašpirovať na hlavné mesto Slovenska s využitím výhodnej centrálnej polohy tohto metropolitného komplexu. Najväčším problémom by však zrejme nebolo ani tak prekážajúce letisko Sliač, ako voľba názvu súmestia, či by sa malo volať Bystrický Zvolen alebo Zvolenská Bystrica.
Cestné i železničné spojenie Banskej Bystrice a Zvolena sa stále skvalitňuje, napríklad osobný vlak dnes už nepotrebuje na prekonanie tejto vzdialenosti 45 minút ako kedysi, ale len 20 – 25 minút a rovnako aj autobusy, o osobných vozidlách ani nehovoriac. S vodnou dopravou po Hrone sa zrejme neuvažuje, aj keď v minulosti prekvitalo pltníctvo (Zvolenčania by to mali ale proti prúdu Hrona ťažšie). Pre Zvolenčanov bola pri povodniach vždy príležitosť na úkor Bystričanov zásobiť sa značným množstvom dreva, keď veľká voda Hrona v dávnejšej minulosti pretrhla banskobystrické erárne hrable na zachytávanie dreva, alebo aj nie tak dávno – po vojne, keď veľká voda v Bystrici pobrala všetky vtedajšie provizórne drevené mosty.
Dominantou každého mesta je hlavné námestie. Pýchou Banskej Bystrice je jedno z najkrajších stredovekých námestí, Zvolen má zas jedno z najväčších námestí na Slovensku. Atrakciou bystrického námestia je šikmá hodinová veža, ktorá sa začala nachyľovať podľa povesti po náhodnom zavadení krídlami v noci šantiacich anjelov. O zvolenskom námestí sa zas povráva, že keď tam postavili pamätník SNP v podobe valašky, táto vraj bola ostrím namierená na Bystricu, a preto ju v noci niekoľko bystrických silákov muselo otočiť. Táto valaška je problémová aj z toho dôvodu, že vraj prekáža výstavbe metra vo Zvolene, lebo nikto nevie ako hlboko je votknutá do zeme.
Každodenne dochádza mnoho Zvolenčanov do Banskej Bystrice, ako aj mnoho Bystričanov do Zvolena, do úradov, zamestnania, obchodov, za kultúrou, vzdelaním, príbuznými či známymi, a preto zdravá rivalita medzi týmito mestami vyplývajúca z hrdosti občanov k svojmu mestu pretrváva, ale neprejavuje sa už tak výrazne ako kedysi. Nie je však vylúčené, že aj v budúcnosti sa môžu bystricko-zvolenské prekáračky ešte obohatiť o nové príbehy.
Július Burkovský