Vo zvolenskej nemocnici pracuje už 41 rokov: Ani raz som neoľutovala, že som sa stala sestrou

Zdroj: Nemocnica AGEL Zvolen

Písal sa rok 1979, kedy Elena Malatincová ako mladá absolventka Strednej zdravotníckej školy vo Zvolene nastúpila na oddelenie nedonosených a patologických novorodencov. Aj po uplynutí 41 rokov každé ráno vchádza s úsmevom do tej istej nemocnice a výber svojho povolania neľutuje.

Splnený detský sen

Ako detská sestra pracovala na oddelení 20 rokov, kde prešla rôznymi pozíciami, od zdravotnej sestry, cez staničnú sestru a od roku 2005 je vedúcou sestrou detského oddelenia. To, že bude pracovať v zdravotníctve, vedela už ako dieťa. "Od malička som ľúbila deti, ako malá som chcela byť učiteľkou v materskej škôlke. Lenže potom som sa ako 6-ročné dieťa ocitla v nemocnici. Od tejto chvíle som chcela pomáhať chorým detičkám ako sestrička. Môj detský sen sa mi splnil,“ spomína s úsmevom na svoje rozhodnutie Elena Malatincová.

Na svoju prvú službu v nemocnici si pamätá dodnes. "Robila som so sestričkou, na ktorú v živote nezabudnem. Bola to sestrička Anka, fantastická učiteľka, kolegyňa s veľkým srdcom a za veľmi veľa toho, čo viem, vďačím jej. Moja prvá služba začala nie príliš pozitívne, keď mi po mojom snažení, aby som všetko urobila k spokojnosti, vrátila späť kazety, Petriho misky, že ich mám umyť znova, lebo nie sú dobre umyté. Ale potom sme si ľudsky sadli a robili sme spolu jedenásť rokov,“ opisuje svoje začiatky v nemocnici.

Práca sestry vtedy a dnes sa podľa jej slov za ten čas veľmi zmenila. "Je to neporovnateľné. Pred štyridsiatimi rokmi jediným monitorom boli naše oči a uši, nič nás neupozornilo že dieťa má tachykardiu alebo bradykardiu, apnoickú pauzu a podobne.“

"V dnešnej dobe disponujeme prístrojmi a monitormi vitálnych funkcií, ktoré zvukovým signálom upozorňujú, ak sa deje s pacientom nejaká zmena. Toto vnímam ako veľké plus pre sestry dneška,“ hovorí Elena. Z ošetrovateľstva sa stala samostatná vedná disciplína, ktorá pre sestry priniesla možnosť vzdelávania na vysokoškolskej úrovni, rozšírili sa kompetencie sestier a tým aj možnosť samostatného rozhodovania.

Zamestnanie koníčkom

Práca sestry je nádherná, avšak aj mimoriadne náročná. Elena Malatincová si spomína na ťažké, ale i na tie pekné chvíle. "Najťažšie chvíle sú vždy tie, keď aj napriek obrovskej snahe lekárov a ošetrujúceho personálu neviete zvrátiť a zabrániť zákernej chorobe či úmrtiu. S týmto sa ťažko vyrovnáva. Z tých pozitívnych prípadov neviem vyzdvihnúť jeden konkrétny, lebo túto prácu by som za nič nevymenila a tých pozitívnych prípadov je za tých viac ako 40 rokov neúrekom,“ opisuje Elena.

"Ten pocit, keď od vás odchádza dieťa zdravé a mamička spokojná, to je to najpozitívnejšie na tejto práci a toto vás dobíja novou pozitívnou energiu. V živote som asi mala šťastie na ľudí, s ktorými som pracovala a pracujem, boli a sú to skvelí ľudia,“ hovorí Elena s úsmevom. Zamestnanie vníma nielen ako poslanie, ale aj ako hobby.

"Ani raz v mojom živote som neoľutovala rozhodnutie stať sa sestričkou. Aj keď už teraz pracujem v manažérskej funkcii, stále si nájdem čas na priamy kontakt s detskými pacientmi.“