Zabudnutý tajch
Mesto Banská Štiavnica bolo zapísané 1993 na Listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO aj vďaka jedinečnému systému vodných nádrží - tajchov v jej regióne. V polovici 18. storočia vybudovali v Banskej Štiavnice a jej okolí mnohé vodné nádrže, kto
Okrem známych nádrží sa tu nachádza tajch, o ktorom vie len málokto. Ide o nádrž, ktorá v minulosti slúžila ako prepojovací objekt medzi náhonným jarkom z veľkej Vindšachty a spodným náhonným jarkom z tajchu Evička. Objem tejto nádrže bol 4800cm3, ktorý zabezpečoval niekoľkodňovú špičkovú prevádzku na pohon čerpacích zariadení na šachte Magdaléna. V súčasnosti je v jarných a jesenných mesiacoch napájaná z vlastného povodia. Jazierko je posadené v malebnom prostredí v centre Štiavnických Baní. Správca tohto unikátu doteraz nepomenovanému tajchu dal meno Svetlanka.
V Banskoštiavnickom rudnom revíre vzniklo od začiatku 16. do začiatku 20. storočia okolo 60 vodných nádrží. Prevažná väčšina týchto vodných nádrží slúžila na pohon banských, úpravníckych a hutníckych zariadení, v menšej miere aj na pohon hámrov a mlynov. Niektoré slúžili aj ako zdroje pitnej vody, alebo ako rybochovné nádrže. Dnes slúžia na rekreačné účely. Medzi najznámejšie patria Richňava, Kolpachy a pod Sitnom tajch Počúvadlo. Okrem iných zaujímavých skutočností je známe, že na výstavbe tohto tajchu v júli 1775 prqacovalo priemerne 300 mužov a 400 žien. Dvorskej komore vo Viedni sa toto nepáčilo, preto žiadala postupné prepúšťanie žien. Zdôvodňovali to že mužská práca je rýchlejšia, lepšia a lacnejšia…
(aap)
