Zaujímavý život Slovanov: Ako žili naši predkovia v údolí rieky Hron?

Prvý knižný súhrn archeologických výskumov, zameraných na našich predkov v údolí rieky Hron, medzi Zvolenom a B. Bystricou, prináša publikácia Slovania vo Zvolenskej kotline. Je z pera archeologičky a historičky Marty Mácelovej, ktorá sa daným územím v období príchodu Slovanov zaoberala celé tri desaťročia.

Mácelová sa výskumu v teréne venovala od 70. do 90. rokov uplynulého storočia a výsledky svojej práce zverejňovala len v študijných materiáloch. Až teraz vychádzajú jej poznatky aj knižne a sú tak dostupnejšie laickej verejnosti.

Ako sama vraví, výskum v tejto zaujímavej lokalite, zameraný na obdobie života Slovanov, bol do roku 1975 len ojedinelý. „Kým dovtedy bolo v regióne zaznamenaných len šesť slovanských sídel, dnes ich už poznáme 38,“ podotkla. Nájdené predmety z uplynulých dekád sú uložené v desiatich zbierkových inštitúciách a v jednej súkromnej zbierke.

Veľa o živote Slovanov vo Zvolenskej kotline priniesol výskum troch osád, skúmaných v rokoch 1978–1986 v sliačskej časti Rybáre, a neskôr ešte ďalších piatich osád, kde archeológovia objavili 24 slovanských objektov z obdobia medzi 7. a 9. storočím. „Objavili sme dokonca hutnícke objekty a kováčsku vyhňu, čo je dôkazom, že sa tam spracovávala bahenná železná ruda," priblížila skúmanú lokalitu archeologička.

Našla sa tam napríklad najstaršia slovanská keramika, tzv. pražského typu, rôzne železné predmety, strieborné a bronzové šperky, sekery, nože či dýky. „Toto všetko je dôkazom, že územie bolo osídlené už vo veľmi včasnom období. Nakoniec, viedli tade aj dôležité obchodné cesty,“ pripomenula Mácelová.

Ďalšie objavy priniesol výskum v rokoch 1988–1992 na slovanskom hrádku v Môťovej, v lokalite Priekopa, či neskoršie objavy zrealizované už v novom tisícročí archeológom Jánom Beljakom na Pustom hrade, alebo pri stavbe rýchlostnej komunikácie v banskobystrickej časti Senica.

Foto: ilustračné