Stanislav Černák Rôzne

Zvolenskej rodáčke môžu mnohí závidieť: Navštevuje exotické raje, čaj pila i s exkuchárom Dalajlámu

Pochádza síce zo Zvolena, no pod Pustým hradom nežije už dlhšie. Najprv Brno, teraz Bratislava. No jej obrovskou vášňou je cestovanie. Magdaléne Vaculčiakovej učarovala najmä Ázia. Prečítajte si zaujímavé zážitky tejto cestovateľky...

Ilustračný obrázok k článku Zvolenskej rodáčke môžu mnohí závidieť: Navštevuje exotické raje, čaj pila i s exkuchárom Dalajlámu
Zdroj: Dnes24.sk

Vašou vášňou je cestovanie. Ako ste sa k nemu dostala?

Vždy som chcela cestovať. A tak som si najprv kúpila letenku do Írska a strávila tam leto. Potom aj druhé. Potom som si odskočila na predĺžený víkend do Kodane, Barcelony, Paríža… až ma kamarát „vytiahol“ v roku 2009 do Kambodže a Laosu a odvtedy lietam do Ázie každý rok.

Navštívila ste vskutku zaujímavé krajiny. Ktoré vám prirástli k srdcu?

Všetky menej rozvinuté krajiny, v ktorých som bola, sú pre mňa tak trochu druhým domovom, v ktorom sa cítim úplne prirodzene a vítaná… Najradšej mám ale zatiaľ Indonéziu a Srí Lanku, aj sever Indie a Kambodžu.

Kde ste bola počas tohto roka?

Šesť týždňov v Kambodži, mesiac v Indonézii, ďalší mesiac v Indii, ďalší na Filipínach. A teraz vám odpovedám z moldavského Kišineva.

Určite každá krajina má svoje lákadlá. Prezraďte, tie najhlavnejšie pri vašich obľúbených destináciách…

V Indonézii, ktorá má viac ako 17-tisíc ostrovov je všetko – nádherní ľudia, výborné jedlo, opustené pláže, čerstvé ovocie, osviežujúce kokosové orechy, divoká džungľa s orangutánmi (hoci tých ubúda), sopky. Každý ostrov je tak trochu iný, v rôznych oblastiach nachádzate rôzne náboženstvá. Krása! Na Srí Lanke sú zase najkrajšie čajové plantáže na vysočin Medzi čajovníkmi by som dokázala sedieť celé dni. Na severe Indie, v štáte Sikkim, som našla dokonalý pokoj v Himalájach, pod treťou najvyššou horou sveta Kančenčongou. Budhizmus vo vás ten pokoj vyvolá, či chcete, či nie. A tie výhľady, čerstvý vzduch, čaj s bývalým kuchárom Dalajlámu… Nuž a Kambodža, tam už som bola dva razy. História krajiny je smutná, situácia obyvateľov v súčasnosti komplikovaná. O to priateľskejší ale sú Kambodžania. Je to bezpečná krajina, ktorá nemá ani tie indonézske opustené pláže, ani tak nádherné hory ako Sikkim, a nie sú tam ani čajovníkové plantáže, ale niečím si ma predsa získala…

Cestujete radšej sama, s veľkou partiou alebo s pár ľuďmi?

Posledné dve cesty som z veľkej časti absolvovala sama a bolo to skvelé v tom, že som mala oveľa bližší kontakt s miestnymi ľuďmi, ktorí sa neustále čudovali, že som sama. Navyše, v Ázii človek nie je sám niekedy ani vtedy, keď si to želá. Všade je kopa ľudí, aj miestnych, aj cestovateľov. Ale ak som na ceste s niekým blízkym, s kým si rozumiem, neprekáža mi spoločnosť (úsmev).

Určite máte mnoho neuveriteľných zážitkov z vašich ciest. Podeľte sa s nami o nejaké.

Neviem, či sú niektoré moje zážitky neuveriteľné, celkom určite sú ale intenzívne. Vybrať jeden je nemožné. Skvelé sú vždy cesty hromadnou dopravou, keď neviete, kde máte vystúpiť a stojíte uprostred plného autobusu. Nádherné sú chvíle, keď bývam u miestnych ľudí, s ktorými napríklad zažívam Ramadán. Takže, vstávam o tretej ráno na raňajky, celý deň nič nejem, potom sa prejem o šiestej večer a o desiatej si dám kávu, po ktorej nemôžem do tretej spať. Jazda na streche autobusu vo filipínskych horách, nocovanie v dedinách, ktoré nie sú na mapách, ochutnávky miestnej kuchyne, ale aj stretnutie s veľvyslancom EÚ v Kambodži, aby som ho vyspovedala, kvôli rozhovoru o ilegálnom zaberaní pôdy – to všetko sú nezabudnuteľné zážitky. Ale či aj neuveriteľné, to neviem…

Zažili ste na vašich potulkách svetom aj nebezpečné chvíle, kedy vám nebolo všetko jedno?

Občas v dopravných prostriedkoch, ktoré zažili technickú kontrolu naposledy pred desiatkami rokov a šoféri v nich jazdia na cestách ako pretekári v F1. Teda, nie tak rýchlo, ale s ohľadom na kvalitu ciest sa to zdá omnoho rýchlejšie…

Chcela by ste niekde z tých krajín aj žiť alebo vám vyhovuje Slovensko?

Vyhovuje mi chvíľu cestovať, načerpať pokoj, energiu, venovať sa písaniu a potom sa na chvíľu vrátiť na Slovensko a byť s milovanými ľuďmi a s priateľmi, od ktorých dostávam kopu podnetov.

Ste zo Zvolena, no pôsobíte v Bratislave…

Momentálne som v Bratislave, kam som sa presťahovala po návrate z Ázie v máji. Predtým som žila 6 rokov v Brne, ktoré milujem.

Aké máte záľuby okrem cestovania?

Plávanie, túlanie sa lesmi, kávičkovanie s priateľmi, dokumentárne filmy o ľudských právach, písanie, vymýšľanie ďalších ciest…

Ktoré krajiny by ste chcela ešte navštíviť a prečo?

Vždy som si myslela, že je na svete priveľa krajín na to, aby sa človek vracal na tie isté miesta. Dnes to mám tak, že keď sa pozriem na mapu Juhovýchodnej Ázie, zostáva len jedna krajina, v ktorej som nebola, takže je mi jasné, že sa budem vracať do tých, ktoré už poznám, ale vôbec mi to nevadí. Na druhej strane, vždy som chcela ísť do Bolívie a Guatemaly – kvôli španielčine a Indiánom. Ale asi ešte nedozrel čas.

A na koniec otázka, ktorá sa tu logicky natíska. Akú najbližšiu cestu plánujete?

Zajtra letím z Kišineva späť do Viedne. Budúci týždeň idem do Barcelony – doslova na krátku dovolenku s mamkou a so sestrou. Nuž, a potom, asi v decembri zase niekam – kam ma vietor zaveje. Hlavne bez veľkých plánov. Slobodne…

Foto: archív Magdalény Vaculčiakovej (www.magdalenavaculciakova.com/svet-v-obrazoch)

Zvolenskej rodáčke Magdaléne učarovala Ázia, jazdí tam každý rok
17
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM